Bobby Farrell, jeden zo štvorice zakladajúcich členov Boney M, ponúkol minulý týždeň hity Daddy Cool, Sunny či Rivers of Babylon aj návštevníkom Plesu v Opere. A ešte predtým v rozhovore povedal, že dôvodom jeho dlhodobého úspechu je výdrž. Ale aj melodickosť pesničiek, ktoré si ľudia môžu ľahko pospevovať.
Na internete sa dá dočítať, že Boney M vystupovali aj pre pápeža. Naozaj?
Pre pápeža? Nie. Pápež pristával na jednom ostrove a keď lietadlo pristálo, nejakí ľudia tam spievali Rivers of Babylon. A tak si všetci mysleli, že je tam Boney M a spieva pápežovi.
Zato ste však ako jedna z mála kapiel zo západného bloku koncertovali v čase studenej vojny v roku 1978 v Sovietskom zväze. Ako ste sa tam dostali a ako si na to spomínate?
Bolo to skvelé, fantastické. Do Moskvy nás dostal môj promotér Brian Miller. Nejakí páni z KGB potom prišli do Londýna na štadión Wembley do mojej šatne a povedali: „Je tu len jediný problém – nespievajte Rasputina!“ A ja som povedal: „Je mi to jedno, ale my stále hráme Rasputina.“ Rasputin je história ako Alexander Puškin. Ale mnoho ľudí o Puškinovi nevie, že je sčasti Rus a sčasti má pôvod v Afrike. Takisto mnoho ľudí nepoznalo Rasputina. Nikdy o ňom nepočuli. Spoznali ho vďaka našej piesni. Aj tým je pre mňa zaujímavá.
Keď ste s Boney M začínali, tušili ste, že vám to vydrží celý život, alebo ste to považovali za prechodnú záležitosť?
Jednoducho som vyšiel na parket a potom prišiel úspech. Boney M predali okolo 150 miliónov nahrávok. A v tom čase, keď sme zažívali najväčšiu popularitu, sme nad takýmito vecami nepremýšľali. Jednoducho sme boli neustále v pohybe a stále sme sa snažili napredovať. Nikdy nemožno povedať, že toto alebo tamto sa nestane. V živote je to tak, že človek nikdy nevie, čo môže prísť.
Boney M ľudia často prezývali aj „čierna ABBA“. Ako ste to vnímali?
S Agnethou Fältskog zo skupiny ABBA sme dobrí priatelia. Mám ich naozaj veľmi, veľmi rád. Nielen hudbu, ale aj ich ako ľudí. Sú veľmi milí, láskaví a srdeční. Sedávali sme spolu, rozprávali sme sa… Veľa ráz sme aj spolupracovali. A mojou najobľúbenejšou členkou skupiny bola práve blondínka Agnetha.
Foto: ORANGE
Vnímali ste skupinu ABBA ako rivalov?
Nie, nikdy. Nebrali sme ich ako konkurenciu, pretože ABBA hrala úplne iný typ hudby ako Boney M. My sme v hudbe mali viac karibského nádychu a ďalších vplyvov. Vždy sme sa mali navzájom radi. Keď bola ABBA na pódiu, išli sme sa na ňu pozrieť. A naopak, keď sme na pódium vyšli my, oni sa pozerali na nás.
Muzikál Mamma Mia! s pesničkami skupiny ABBA mal veľký úspech. Pred dvoma rokmi vznikol aj divadelný muzikál Daddy Cool s hitmi Boney M. Čo naň hovoríte?
Doteraz som ho nevidel.
Ani ho nechcete vidieť?
Nikto ma nepozval, aby som si ho pozrel.
ABBA už nevystupuje, Boney M áno. Existuje však niekoľko skupín, ktoré vystupujú pod touto značkou. Ktorá je pravá?
Ktorá je pravá? Predsa táto, tá v ktorej spievam! Aj keď je mnoho ľudí, ktorí sa na značke Boney M pokúšajú parazitovať.
V tejto zostave Boney M ste jediným z pôvodnej štvorice členov. Je šanca, že by sa pôvodní členovia mohli niekedy opäť spojiť?
Veľmi by sa mi to páčilo, je to jedno z mojich najväčších želaní. Nielen pre skupinu Boney M, ale aj pre publikum, ktoré by skupinu rado videlo opäť spolu. Teraz sa k tomu naozaj blížime. O pár mesiacov sa chystám do Londýna, aby som sa porozprával s tromi ďalšími členmi. Hádam sa konečne dáme opäť dokopy a povieme si: O.K., spravme spolu pekný album alebo čokoľvek. Ľudia by to radi počuli. Keď sme boli mladí, boli sme prchkí a stále spolu, to sa potom odrazilo na našich vzťahoch. Niekedy si ľudia musia dať prestávku, oddýchnuť si jeden od druhého, aby sa neskôr mohli k sebe vrátiť.
Často sa o vás píše, že namiesto spevu ste – aspoň v začiatkoch Boney M – iba otvárali ústa a spieval za vás producent skupiny Frank Farian…
Od začiatku som počúval podobné reči, že len otváram ústa. Boney M však od samého začiatku pracovali s kapelou. Mali sme osemnásťčlennú živú skupinu. To nebolo ako dnes, keď ľudia pracujú s počítačmi, vtedy to bola naozajstná živá hudba, so živými muzikantmi. A nijaký živý muzikant nebude stáť na pódiu a len otvárať ústa podľa nejakej pásky. Nijaký muzikant to nespraví. Ale vždy sa našli ľudia, ktorí stále dokola šírili podobné klebety. A bolo jedno, čo sme robili, či to bolo dobré, alebo zlé, ľudia o mne vždy rozprávali. Ale čím viac rozprávajú, tým lepšie pre mňa. Aspoň ľudia vedia, že tu stále som.
Boney M boli úspešní v takých častiach sveta, ako je Irán, Vietnam a ďalšie ázijské krajiny, v západnej aj východnej Európe, v Afrike… Čo bolo tajomstvom úspechu – v takých rozdielnych kultúrach?
Hudba Boney M je multikultúrna, inšpiráciu čerpala na najrôznejších miestach. Má v sebe niečo z arabskej hudby, trochu z ázijskej, trochu zo soulu, rhythm and bluesu, niečo z karibskej hudby, salsy alebo calypsa – a to všetko je zmiešané s európskou hudbou. Ale najmä sú to piesne, ktoré si ľudia môžu veľmi ľahko pospevovať. Azda aj to je dôvodom úspechu.
Vystupovali ste po celom svete. Máte ešte nejaký koncertný sen?
Chcem si raz zahrať v Palestíne. V pásme Gazy. Raz si tam zaspievam. A prinesieme pohodu Blízkemu východu!
Karibský ostrov Aruba, kde ste sa narodili, ste opustili ako pätnásťročný. Bolo v tomto veku pre vás ťažké opustiť domov?
Áno. Bolo veľmi ťažké odísť, veď som mal len pätnásť rokov. Opustiť všetko a všetkých a starať sa sám o seba. Chýbal mi domov a rodina, pociťoval som depresie a osamelosť. Ale po niekoľkých mesiacoch som sa s tým vyrovnal a zapadol som do nového prostredia.
Pôvodne ste však snívali, že budete námorníkom. Ako ste sa od tohto sna dostali k hudbe?
Každý má svojho anjela strážneho. A každý človek nájde v živote niečo, čomu sa chce venovať, na čo sa chce zamerať. Nakoniec stretnete ľudí, ktorí sú mu v tom podobní, a tak postupne môže potom prísť úspech. Aspoň podľa mňa. Úspech nemožno naplánovať. Úspech neexistuje. Človek musí mať požehnanie, aby vydržal.
Hoci ste povedali, že úspech neexistuje, značka Boney M aj po rokoch spoľahlivo funguje. To je známkou úspechu, nie?
Dlhodobý úspech značky je daný tým, že Boney M sa nikdy nezastavili a nesedeli so založenými rukami. Vždy sme boli aktívni, niečím zaneprázdnení. Snažili sme sa napredovať, byť v pohybe, nie ako iní umelci, ktorí sa pozerali najmä na to, koľko zarobia. A keď mali zarobené, sadli si doma a povedali: „Tak a teraz už môžem zostať doma.“ Ale keby som to spravil takto, nesmierne by som sa nudil. Sedieť doma a v podstate nič nerobiť, to nie je nič pre mňa. Skutoční umelci to takto nerobia.
Chystáte teda aj nové pesničky?
Áno, práve pracujem na novom albume. Dúfam, že vyjde tak skoro, ako to bude možné. Bude na ňom karibská hudba, disco, hudba v štýle Boney M. Ak má umelec dobrú koncepciu, nemusí ju zahadzovať, môže ju rozvíjať a stavať na nej.
