Trikrát sedel vo väzbe, liečil sa na protidrogovom a žil na ulici. Dnes sa vracia do normálneho života a opäť sa začína živiť herectvom. Hrá v seriáli televízie JOJ Odsúdené.
„Pravda je len jedna a aj tá ma dostala na šesť rokov za mreže,“ hovorí Lukáš Hoffmann na začiatku nášho rozhovoru. Jeho životný príbeh začala verejnosť sledovať pred pár rokmi vďaka redaktorovi televízie JOJ Lacovi Ďukrovičovi. Lukáš v tom čase žil na ulici a pre peniaze bol schopný o sebe hovoriť aj v médiách. Dnes je situácia úplne iná.
„Nepripadám si ničím výnimočný, nič som nedokázal, ale bol by som rád, ak by môj príbeh pomohol a dodal odvahu iným, ktorí rovnako ako ja prepadli drogám. Dá sa z toho dostať a dôležitá je najmä podpora okolia. Ale závislosť zostáva na celý život,“ hovorí Lukáš.
Všetko malo byť inak
Lukáš Hoffmann (33) sa narodil a vyrastal v bratislavskej Petržalke. Rodičia sa rozviedli a Lukáša vychovávala mama. „Pracovala ako učiteľka telocviku a viedla ma k športu. Bola a je dobrou mamou, ktorá sa mi nikdy neobrátila chrbtom, i keď sme vždy nevychádzali najlepšie,“ vysvetľuje Lukáš a dodáva, že rozvodu rodičov nepripisuje nijaký vplyv na to, že neskôr podľahol drogám. Život do devätnástich rokov opisuje ako bezproblémový.
Učenie nikdy nebolo jeho silnou stránkou a prednosť dával športu – basketbalu, hokeju, streetbalu a venoval sa aj taekwondu. „Nikdy som si nechcel športom zarábať a aj do posilňovne som začal chodiť len a len kvôli sebe. Pracovať na sebe bolo pre mňa výzvou.“
Vyštudoval knihovnícku školu a po maturite začal študovať na bratislavskej City Univerzity. V tom čase sa cítil dobre, vďaka cvičeniu si vypracoval svalnatú postavu a prišla prvá ponuka na účinkovanie vo filme. Zahral si rolu vojaka v americkom filme Behind Enemy Lines – Za nepriateľskou líniou, v ktorom účinkoval aj Owen Wilson. „Bola to prvá práca, kde mi platili za to, ako vyzerám. Angličtinu ovládam, takže som nemal nijaké problémy. Filmovanie je nádherná práca. Ak sa do toho človek raz dostane, zistí, aké je to krásne umenie.“
Lenže Lukáša v tom čase začal baviť iný spôsob obživy.
Všetko za nič
Začal pracovať ako vyhadzovač v nočnom klube a jediné, po čom túžil, bolo mať všetko za nič. „Chcel som peniaze, baby, voľnosť a najlepšie všetko dokopy a hneď. Nechcel som niesť za niečo zodpovednosť, chcel som si len užívať.“ A na rad prišli aj drogy. Samozrejme, že dôležité bolo aj okolie, v ktorom sa pohyboval. „Mladý človek nevie rozoznať dobro od zla. Niekedy si myslí, že koná správne, ale opak je pravda. Preto je veľmi dôležité, aby sa pohyboval v správnej spoločnosti. Je pravda, že drogovať som začal, lebo som chcel, nikdy ma nikto nenútil, ale ak by som sa pohyboval medzi inými ľuďmi, možno by som nikdy nezačal. Je to o sile človeka,“ rázne vysvetľuje Lukáš.
Do väzenia sa po prvý raz dostal v roku 2003 za vydieranie, neskôr za prechovávanie drog. „V tom období som vážil viac ako sto kíl a schudol som na šesťdesiatpäť. Basa nie je odvykačka, a preto som po príchode na slobodu opäť do toho spadol.“
Stal sa z neho bezdomovec, narkoman a zlodej. Strácal kamarátov, kontakt s rodinou a s realitou. „Väzenie bolo v tom čase pre mňa vyslobodením. Preto som si povedal, že sa nechám pri krádeži prichytiť a buď ma vo väzení zachránia, alebo príde môj koniec,“ vysvetľuje Lukáš. A tak sa aj stalo. Pri najbližšej krádeži počkal na políciu a v base pobudol osem mesiacov. Hneď po prepustení absolvoval pobyt v resocializačnom zariadení Tomky.
„Človek musí chcieť a túžiť po zmene. Ja som chcel, túžil a som rád, že mám za sebou odvykačku. Dostal som manuál, ako mám žiť, ako sa mám s problémami vyrovnať. Teraz je len na mne, ako dlho vydržím. Odvtedy prešlo len desať mesiacov. A ja chcem vydržať do konca života,“ uzatvára Lukáš.