Čo sa vám podarilo získať pre Artfilm?
Niekoľko filmov, ktoré tam získali aj ocenenia. Dokonca aj komédiu, ktorá je v krajine pôvodu veľký divácky hit a získala v Cannes tri ceny. Tou festival otvoríme. Viac vám však v tejto chvíli ešte nesmiem prezradiť.
Predsa len, aspoň niečo…
Obrovskú radosť mám z toho, že na Artfilme uvedieme film tureckého režiséra Nuri Bilge Ceylaja Tri opice, ktorý získal v Cannes Zlatú palmu za réžiu. Je to jeden z najväčších svetových režisérov súčasnosti. A v sekcii Filmy z fondu Huberta Balsa premietneme jeho starší film Uzak.
Bolo ťažké ich dostať?
Cannes je obrovský festival o biznise. Keď tam prídu malé festivaly ako Artfilm, nikto vám nechce počas festivalu nič potvrdiť. Všetci, ktorí svoje filmy na festivale uvádzajú, čakajú na reakcie sales agentov kupujúcich filmy pre určité teritóriá a distribútorov. Teraz čakáme na potvrdenie, či ho dostaneme, závisí aj od toho, či film predali na české a slovenské teritórium.
Pracujete aj pre medzinárodný filmový festival v Rotterdame. Aký je rozdiel v získavaní filmov?
Festival v Rotterdame je obrovský a má svetové meno. Tam chcú všetci dostať svoj film, skôr musíme režisérov odmietať. Na Artfilme je to opačne. Sales agenti a distribútori pýtajú od menších festivalov obrovské peniaze za dve premietania. Často nás buď odmietnu, alebo chcú veľké poplatky. No tento rok sme naozaj získali veľké mená a dôležité filmy, ktoré píšu históriu svetovej kinematografie.
Považujete ako umelecká riaditeľka Artfilmu festival v Rotterdame za vzor?
Nezapriem, že rotterdamský festival je moja škola. Preberám množstvo skúseností aj filmov. Tento rok uvedemie štyri či päť titulov zo súťaže v Rotterdame, medzi nimi aj tri ocenené filmy. Nemôžem si dovoliť ukázať všetko, pretože festival v Holandsku má úplne iný charakter. Vzorom mi je skôr Cannes. Snažím sa kombinovať v programe väčšie, diváckejšie filmy s menšími. No nie komerčnejšie, tie idú do kín.
Aj sekcia Filmy z fondu Huberta Balsa súvisí s Rotterdamom.
Som hrdá, že na Artfilme uvedieme tento program po prvý raz v strednej Európe. Tu sa o tom veľa nehovorí, ale v Európe existujú rôzne fondy – veľmi dôležité, lebo podporujú začínajúcich režisérov. Jedným z nich je aj fond Huberta Balsa, ktorý podporuje debutujúcich režisérov z rôznych svetadielov. Podporil aj prvý film Cristiana Mungiu Occident (Náhoda). Rumunský režisér bude aj predsedom medzinárodnej poroty Artfilmu. Alebo dva prvé filmy Carlosa Reygardasa – Japón a Stellet Licht – mexického majstra, ktorý získal minulý rok cenu v Cannes. Organizačne bolo náročné získať filmy z rôznych kontinentov, ktoré vznikli v priebehu posledných piatich rokov.
Sú to len festivalové filmy?
V Holandsku existuje sieť artkín, v ktorých môžu diváci tieto filmy vidieť. Na Slovensku je takých príležitostí minimálne, pár filmov, ktoré zakúpi Asociácia slovenských filmových klubov. A to je len vrcholček ľadovca. Holandské artkiná podporuje štát, dostávajú peniaze z ministerstva kultúry. Sú tam aj menší distribútori, ktorí vyslovene sledujú artfilmové tituly a tiež dostávajú štátnu podporu. Musím však povedať, že tak ako v celej Európe a možno aj na celom svete ekonomika tlačí na kultúru a zo spomínaných podpôr sa začína odkrajovať dokonca aj v Holandsku.
Tento rok už nebude súťaž študentských filmov. Prečo?
Najkvalitnejšie slovenské a české študentské filmy sme zaradili do súťaže krátkych filmov. Sú dosť silné na to, aby mohli ísť do medzinárodnej konfrontácie. A v sekcii Yin and Young uvedieme slovenskú aj českú študentskú tvorbu, aj filmy poslucháčov prvých a druhých ročníkov. Názov je slovná hračka. Chceme ním povedať, že tvorba študentov je hľadaním balansu v tvorbe aj v sebe samom.
Pred rokom ste sa po prvý raz predstavili v úlohe umeleckej riaditeľky Artfilmu. Prečo ste ten post prijali?
Je to nostalgická, až citová záležitosť. Narodila som sa v Trenčianskych Tepliciach. Vyrastala som síce v Bratislave, ale v Tepliciach som bola každé prázdniny, ktoré som trávila na kúpalisku Žaba. Veľmi som sa potešila, keď Peter Hledík začal robiť Artfilm. Raz som bola na festivale ako hosť, ale profesionálne mi to nič nedalo. Bola som dosť kritická k vtedajšej podobe festivalu. Keď ma oslovili, spočiatku som odmietala. Dohodli sme sa však na tom, čo treba zmeniť a pustila som sa do práce.
Aká je vaša predstava Artfilmu?
Niektorí sa možno budú smiať, ale hviezdy na Moste slávy je dobrý nápad, v ktorom pokračujeme. Snažíme sa, aby bol Artfilm kombináciou hviezd, väčších filmov a začínajúcich filmárov. Aby zaznamenával trendy svetovej kinematografie. A aby bol kultúrnou udalosťou Slovenska. V Trenčianskych Tepliciach je krásne prostredie, len kiná chýbajú. Tie však chýbajú aj v Karlových Varoch.
Festival sa začne o štyri týždne, už sa však akreditovali stovky študentov.
Mladí ľudia predstavujú náš divácky potenciál. Študentom do 26 rokov ponúkame vstup zadarmo. Zlikvidovali sme finančnú bariéru a mladí prejavili záujem. Dúfam, že budú plné kiná.
