Rockové kolo je pre mňa akousi skúškou možností speváka, pretože si vyžaduje zapálenie, výraz, istú naliehavosť v prejave. Nejde o to, aby spevák tlačil na hlas a vyludzoval pri tom pseudorockové tóny. Ide skôr o univerzálnosť, o schopnosť prispôsobiť pieseň svojim možnostiam a naopak prispôsobiť svoje možnosti piesni. A mám pocit, že takto to poňali asi iba traja finalisti plus Robo Šimko, ale toho až tak nepočítam, lebo rock je jeho doménou.
Na výkon Natálie Hatalovej nemám vyhranený názor. Pieseň jej bola tak nízko, že ju v pomere k hudbe nebolo takmer počuť. Keďže sa Natálii pravdepodobne nespievalo práve najlepšie, snažila sa aspoň vydať zo seba čo najviac „rockovej“ energie – v niekoľkých momentoch to vypálilo do výrazu – niečo mi tu na pódiu smrdí. Na jej vystúpení najviac oceňujem nápad zapojiť do piesne vypadnutých semifinalistov, ktorí to tam oživili.
Pri Tomášovi Krakovi ma bohužiaľ napadá to, čo aj minule. Neviem, čím to je, no už od semifinále na mňa pôsobí ustráchaným dojmom. Myslím, že by sa mal trochu uvoľniť, nebrať to celé tak vážne. Akokoľvek sa v nedeľu snažil, mala som pocit, že kapela je na javisku omnoho výraznejším prvkom ako on. A…to je problém.
Pravdou je, že rovnako ako pre porotcov je Michal Chrenko aj pre mňa veľkým prekvapením. Oceňujem, že Michal dal piesni Nepoznám vlastný výraz aj malé improvizácie a neštveral sa zbytočne do najvyšších tónov, ktoré by mu to mohli pokaziť. Výborne komunikuje s publikom aj s kapelou. Ja som mu to uverila, pre mňa to bolo dosť dobré vystúpenie.
Myslím si, že Dominika Mirgová sa pri Avril Lavigne trochu trápila. Tak ako povedal Paľo, táto pieseň bola na hrane jej rozsahu. Nemám rada ten pocit, keď tŕpnem, či spevák pieseň vyspieva alebo nevyspieva a pri Dominike som takto tŕpla celý čas.
O Robovi Šimkovi sa vie, že by chcel byť rockerom a má na to všetky predpoklady. V tomto kole sa musel cítiť ako ryba vo vode. Prvýkrát za večer som mala pocit, že počujem rock. Podobne ako aj v minulom kole bolo jeho vystúpenie pre mňa vrcholom večera. Robo má silný hutný hlas, ktorý úžasne vyznel spolu s kapelou. U ostatných bolo občas hudby príliš veľa v pomere ku spevu, u Roba to ale bolo veľmi vyvážené, všetkého tak akurát. Klobúk dole.
Z Vierky Berkyovej som mala taký zvláštny pocit, že nevie o čom spieva. Akoby sa snažila len o tóny. Súhlasím s Lacom, že mala ísť viac po zmysle piesne. Don´t speak si podľa mňa vyžaduje trošku hystérie, bolesti…Okrem toho som v nedeľu nespoznala Vierkinu farbu hlasu (ani vlasu), zvláštnym spôsobom sa ho snažila tmaviť a vyznelo to neprirodzene.
Ivanka Kováčová podala pre mňa prekvapivo v tomto kole výborný výkon a bezkonkurenčne najlepší z dievčat. Je zaujímavé sledovať ako sa táto nesmelá dievčina javiskom mení na dračicu. Malo to šťavu, gradáciu, výraz, plus príjemné podfarbenie vokálmi semifinalistov…Tak to má byť.
Marcel Berky je očividne omnoho univerzálnejší než som čakala. A práve uňho je markantná schopnosť pohrať sa s piesňou, prispôsobiť sa jej. Predviedol nám úplne inú polohu v akej sme ho doteraz poznali. Spieval rovné tóny bez ozdôb, ktoré tak rád využíva a bolo to uveriteľné. Okrem toho mu veľmi pristane jemné strnisko. Mohol by to fixovať.
Martin Konrád je u mňa na tom rovnako ako Tomáš Krak. Platí to, čo pred týždňom. Ešte stále na mňa pôsobí dojmom, že sa mu nechce. Pieseň, ktorú predviedol si zaslúži väčšie nasadenie, väčší drive. Paľo Habera tvrdí, že Martin nikdy nespieva čisto, myslím, že by to mal teda vykompenzovať aspoň výrazovo. Ale aby som nebola zlá, tak falzety sa mi veľmi rátali.
Rockové kolo dopadlo v porovnaní s prvým finále lepšie, ale viem si predstaviť aj výraznejší posun. Veľmi príjemným osviežením večera bolo vystúpenie Kruté Vianoce a skvelý look Dary. Ale…keď sa začali semifinálové kolá, bola som dosť unesená z toho, ako spievajú dievčatá. Akokoľvek, druhé finále je za nami a opakovane mám pocit, že to momentálne viac vychádza chlapcom, ktorí pôsobia istejšie, vyberajú si piesne, ktoré im neskutočne sadnú a miestami mám z nich doslova zimomriavky. Dúfam, že sa to čoskoro vyrovná. Bola by som rada, keby mi zasa čoskoro padla sánka ako vtedy, keď som Vierku počla spievať I´ll be there… :)