„Nikdy som po tom netúžil, bola to v podstate náhoda. Nie som ten typ človeka, ktorý má rád nejakú exhibíciu alebo prejavovanie sa na verejnosti za každú cenu,“ povedal.
K herectvu sa po prvý raz dostal cez amatérsky súbor Biele divadlo, kam ho zavolal na konkurz spolužiak zo školy. „Boli to také náhody, ktoré ma ovplyvnili a keď už mi prišli do cesty, tak som sa, samozrejme, snažil v rámci realizácie ísť tou cestou naplno,“ dodal.
„V období socializmu sme museli všetci poslúchať, boli sme zavretí v určitých koľajach myslenia. Umenie, herectvo a divadlo bolo odvetvím, kde sa človek mohol ako tak slobodne prejavovať, cítiť a myslieť, a to ma priťahovalo. Prinášalo mi to slobodu, inšpirovalo ma to a posúvalo ďalej,“ vysvetlil herec v súčasnosti účinkujúci v siedmich inscenáciách, medzi nimi napríklad v hre Na dotyk a v komédiách Írska kliatba, Revízor či Šialené nožničky.
Obľúbenú postavu, ako prezradil, nemá. „V divadle som už hral kadečo od výmyslu sveta – od šialencov cez transvestitov, drogových dílerov, mafiánov… aj v rozprávke. Mám za sebou za tie roky veľa inscenácií, takže všeličo sa nájde,“ prezradil 42-ročný Bratislavčan.
Okrem účinkovania v divadle a nakrúcania seriálu Búrlivé víno (2012) pôsobí po boku Emílie Vášaryovej a Zuzany Kronerovej ako asistent hereckej tvorby na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde vyučuje umelecký prednes.
„Je to taká irónia života, lebo prednes ma nikdy nelákal. Keď som bol na škole, nechodil som na žiadne recitačné súťaže a už vonkoncom to nebola moja silná stránka,“ priznal Majeský. „Dnes ho však v rámci prednášania na škole vnímam ako plnohodnotnú umeleckú hodinu a snažím sa so študentmi pracovať, akoby sme tvorili určitú hereckú postavu. V konečnom dôsledku by mal vyznievať ako monológ herca na javisku,“ priblížil.