„Rodinná kapela, ono tak super len vyzerá, ale vždy je v takej kapele niekto viac ambiciózny, druhý menej. Poznám to z vlastnej skúsenosti. Moji rodičia obidvaja hrali na gitare a viedli k tomu všetky štyri deti, lenže nie každý z nás mal tú chuť spievať stále, každý víkend. Chodili sme spolu na folkové festivaly a videla som na súrodencoch, že ich to až tak nebavilo, nútili sa do toho. Ja som to na rozdiel od nich nikdy nepociťovala ako záťaž. Najstaršia sestra nakoniec vyštudovala ošetrovateľstvo, mladšia sestra psychológiu, brat je novinár. Ja jediná som bola taký typ, že som si nakoniec tie veci vydrela. Odmalička som dokázala sedieť za klavírom, aj keď to nebolo vždy jednoduché. Ako konzervatoristka som cvičila aj päť hodín denne,“ priblížila 26-ročná rodáčka z Trnavy.
Súrodenci ju v detstve veľmi neobľubovali, pretože klavír, na ktorom hrala, mali v obývačke a keď cvičila, nemohli pozerať televízor. „Viete si predstaviť, aká som bola super obľúbená sestra,“ zasmiala sa sympatická blondínka. „Teraz im ďakujem, že to vydržali, a máme sa strašne radi, sme taká veľká partia, už aj súrodenci majú deti, takže teraz to už začalo byť dobré,“ poznamenala Čírová, ktorá si počas štúdia na konzervatóriu podľa vlastných slov ťažko hľadala i kamarátov.
„Napriek tomu, že som veľmi spoločenský tvor, tak som mala zákaz mať nejaké kamarátstva, ani mi to nevychádzalo. Hoci som mala vždy na dosah nejakú super kamošku, nemohla som s ňou viesť to super kamarátstvo, pretože som musela drieť a cvičiť zavretá medzi štyrmi stenami. Nebol na to čas,“ priznala speváčka.
„Vždy to tak býva. Keď je človek dobrý, tak ten profesor si to užíva a vyžaduje viac a viac toho súkromného času. Aj dovolenky boli v našej rodine obmedzené. Mohli sme niekam ísť maximálne na týždeň, pretože by som vyšla z cviku. Bolo to dosť náročné,“ zaspomínala si známa interpretka.
Najlepšie sa jej vraj tvoria melancholické skladby. "Zamýšľala som sa, kedy sa mi dobre tvorí, a zistila som, že inšpirácia prichádza hlavne vtedy, keď si spomeniem na nejakú smutnejšiu situáciu v mojom živote, na niečo melancholické,“ uviedla Čírová.
"Spočiatku som do pesničiek dávala rôzne pocity, ktoré som zažila, všetko to boli také molové veci, melanchólia, možno spomienky na niekoho, na niečo a tak. Neskôr som začala do svojich piesní vkladať všelijaké príbehy, čo mi rozprávali kamarátky. Ale všetko to bolo také melancholickejšie. Od malička ma bavia viac balady, pomalšie, smutnejšie skladby, aj v zahraničnej tvorbe mám radšej baladickejšie veci, nie moc tanečné, ja nie som na tanečnú hudbu. Hoci sa dokážem odreagovať a strašne rada tancujem, neviem tak skladať, to je také zvláštne,“ poznamenala.
Po tom, ako sa jej narodil syn, bola Čírová taká šťastná z novej rodiny, že jej na istý čas celkom odišla inšpirácia. „Bola som taká strašne šťastná, aj vo vzťahu a z celej tej našej novej rodiny, že sa mi absolútne vypla inšpirácia a preto som sa na nejaké obdobie odmlčala. Dokonca aj keď v tom čase pre mňa niekto niečo zložil, mne sa to nepáčilo, lebo to bolo zrazu pomalé a smutné a nechcelo sa mi to spievať, normálne no inspiration. Ale povedala som si, že môžem byť aj ticho, nič sa nestane,“ priblížila.
„Dnes v sebe pociťujem taký malý návrat – ale sama v sebe, neriešim nejakú medializáciu, ani ma to neláka. Pred dvoma rokmi som začala robiť svoje koncerty bez toho, aby som pretláčala nejakú pesničku do rádií a tí ľudia prišli. Fanúšikovia sú a hrozne ich baví hudba, ktorú robím, a to ma strašne nakoplo. Som rada, že sa nemusím predávať nejakými fotkami, byť nejaká vulgárna a spájať sa s niekým len za tú cenu, aby som bola in. Moji ľudia ma podržali a napriek tomu, že som nebola v rádiu ani v médiách, tak zostali pri mne,“ poznamenala hudobníčka, ktorá v súčasnosti pripravuje nový videoklip a dokončuje piesne na svoj tretí album. „Skladáme teraz aj veselé piesne, už mi chýbajú na tretie CD len nejaké dve veci. Máme v hlave aj turné. Ak to vyjde, tak to bude moje prvé turné, hoci som tu známa už sedem rokov,“ prezradila.