Teplota tela je výsledkom rovnováhy medzi tvorbou tepla a jeho výdajom do okolia. Hovoríme tomu termoregulácia – riadenie telesnej teploty. Termoregulačné centrum je umiestnené v časti mozgu, ktorá sa nazýva hypotalamus. Počas dňa a noci telesná teplota mierne kolíše. Najnižšia teplota je po polnoci, najvyššia, naopak, okolo štvrtej, piatej popoludní. Teplotu môžu zvýšiť aj faktory, ako je jedlo, príliš teplé oblečenie, nálada či fyzická námaha. Deti majú vo všeobecnosti tendenciu mať vyššiu telesnú teplotu ako dospelí a aj kolísanie teploty počas dňa je u nich väčšie.
Normálna telesná teplota sa pohybuje v rozmedzí 36 až 37 stupňov Celzia. Teplotu do 38 stupňov Celzia považujeme len za zvýšenú a vyššiu teplotu – čiže nad 38 stupňov Celzia – už nazývame horúčkou. Nebezpečná hranica pre organizmus je horúčka nad 40 stupňov Celzia. O kritickej hranici môžeme hovoriť pri 41 stupňoch Celzia. Veľmi vysoká teplota je škodlivá, pretože môže poškodiť mozog a krvný obeh. Teplota nad 43 stupňov Celzia spôsobuje smrť.
Kde merať teplotu?
Horúčka teda najčastejšie signalizuje, že organizmus bojuje s infekciou. Je prirodzenou reakciou pri mnohých chorobách. Niekedy je jej chýbanie väčšmi znepokojujúce ako horúčka samotná. Normálna telesná teplota kolíše v závislosti od miesta merania, pretože teplota na povrchu tela nie je rovnaká. Niektoré časti tela ako napríklad ruky a nohy mávajú nižšiu teplotu v porovnaní s inými časťami organizmu. Najčastejšie sa najmä u dospelých meria teplota v podpazuší, u malých detí v konečníku alebo v ústach. Keďže v súčasnosti je už možné merať teplotu rôznymi druhmi teplomerov, zvykne sa teplota u detí merať pohodlne už aj v uchu či na čele. Treba myslieť na to, že pri meraní teploty v konečníku sú získané hodnoty priemerne o pol stupňa Celzia vyššie, takže 0,5 stupňa Celzia vždy musíme odpočítať!
Čím merať teplotu?
Najlacnejšie teplomery sú klasické sklené ortuťové teplomery. Ich nevýhodou je však dlhšie meranie teploty a nebezpečenstvo otravy ortuťou v prípade ich rozbitia. Aj preto odborníci najmä rodičom odporúčajú, aby ľahké rozbitné sklené ortuťové teplomery na meranie teploty deťom prestali používať. Rozhodne ich neslobodno používať na meranie teploty v ústach pre riziko rozhryznutia! Tzv. lekársky ortuťový teplomer „rýchlobežka“ je určený pre novorodencov na meranie v konečníku, ale po jeho vybratí ortuťový stĺpec rýchlo klesá, preto teplotu treba prečítať ešte v konečníku. Zvyčajne ich používajú v nemocniciach.
Bezpečné a pomerne presné meranie teploty umožňujú digitálne teplomery, s ktorými je možné merať teplotu v ústach, konečníku či podpazuší. Digitálne teplomery zvyknú po skončení merania vydať zvukový signál a majú aj pamäť, ktorá uchováva poslednú nameranú hodnotu. Cumlíkový digitálny teplomer je najprirodzenejším spôsobom merania teploty u dojčiat a batoliat využívajúci sací reflex, ak však dieťa kašle, kýcha, dýcha ústami alebo má plný nos, meranie v ústach nie je veľmi vhodné. Stáva sa aj to, že dieťa okamžite tento teplomer vypľuje, pretože je tvrdší ako jeho cumlík, takže jeho kúpou môže ísť aj o celkom zbytočnú investíciu. Niekedy môže v tomto naozaj lepšiu službu urobiť digitálny teplomer, ktorý treba pred zavedením do konečníka dieťaťa potrieť olejom a po skončení merania dezinfekčným roztokom.
Ušný teplomer je finančne pomerne náročnou záležitosťou, Americká pediatrická asociácia neodporúča jeho použitie u detí mladších ako tri mesiace pre riziko falošne nízkych hodnôt. Pásikový teplomer na čelo možno použiť len pri orientačnom zistení, či má dieťa horúčku, na presné meranie treba použiť digitálny alebo iný teplomer. Už sa však vyrába aj kvalitný čelový teplomer využívajúci najnovšie technológie, ktorý je po priložení sondy na čelo schopný odmerať teplotu v priebehu jednej-dvoch sekúnd!
Z praxe niektorých pediatrov vyplýva negatívna skúsenosť, že rodičia často svojim deťom teplotu nemerajú a lieky nasadzujú „od oka“. Dnes už jestvujú kvalitné teplomery, s pomocou ktorých aj nepokojným deťom možno odmerať teplotu ľahko a rýchlo!
Liečba horúčky bez liekov
Dôležité je vedieť, že telesnú teplotu pod 38–38,5 stupňa Celzia zvyčajne neznižujeme liekmi proti horúčke (tzv. antipyretiká). Ide totiž o optimálnu teplotu pre priebeh obranných reakcií. Treba si však uvedomiť, že organizmus sa viac potí, spotreba tekutín stúpa až na dvojnásobok. Rýchlo postupujúca dehydratácia (nedostatok tekutín) hrozí najmä u detí. Ak organizmus stratí príliš veľa vody, potné žľazy sa uzavrú, zabránia ďalšej strate vlhkosti a to následne sťažuje znižovanie teploty tela.
Najdôležitejšie je teda zabezpečiť dostatočný prívod tekutín. Odborníci odporúčajú vlažný bylinný čaj, minerálku, riedené ovocné alebo zeleninové šťavy, ktoré obsahujú dostatok vitamínov a minerálov. Medzi fyzikálne metódy znižovania horúčky patrí ochladzovanie tela kúpeľom alebo sprchou vo vode o dva až tri stupne chladnejšej, ako je teplota tela. Nikdy nepoužívame studenú vodu, lebo by mohla vyvolať triašku, po ktorej sa chorému teplota ešte väčšmi zvýši. Malé dieťa môžeme omývať aj špongiou, pričom vodu nechávame voľne odparovať z povrchu tela. Niektoré odporúčania hovoria o prikladaní vlažných obkladov na tie časti tela, kde sa pod povrchom pokožky nachádzajú veľké cievy (čelo, spánky, krk, slabiny). Je to však príliš malá plocha na to, aby fyzikálnym spôsobom došlo k zníženiu teploty!
Klasikou sú opakované zábaly do plachty namočenej vo vlažnej vode. Pediatrička MUDr. Marta Špániková z Bratislavy na zníženie teploty u detí odporúča zábaly do bavlnenej látky, u malého dieťaťa najlepšie plienky namočenej asi v 25 stupňov teplej vode, ktorú treba poriadne vyžmýkať. Jeden zábal trvá asi 5 minút, môže sa 3-, 4-krát za sebou opakovať. Dieťa spočiatku môže plakať, ale po chvíli sa upokojí, pretože cíti, že mu ochladzovanie robí dobre. V poslednom zábale často na chvíľku zaspí. Sprchy a kúpele môžu pri zvýšenom nároku na kardiovaskulárny systém niekedy spôsobiť problémy.
Pacienta s horúčkou je ideálne obliecť do ľahkého, vzdušného oblečenia a prikryť tenkou prikrývkou. Miestnosť, kde leží, by nemala byť prekúrená. Dnes sa už neodporúča zakrývať chorého s horúčkou hrubými perinami, aby sa tzv. vypotil, pretože organizmus sa tým zbytočne prehrieva!
Liečba horúčky liekmi
Lieky, ktoré dokážu znížiť telesnú teplotu, nazývame antipyretiká. Deti nesmú užívať lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej (Aspirín, Acylpyrín, Anopyrín), pretože sa zistila súvislosť medzi ich podaním a ochorením, tzv. Reyovým syndrómom, ktorý spôsobuje zlyhanie pečene s následným poškodením mozgu. Prípravky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej sa nepodávajú ako lieky proti horúčke podľa odporúčaní u detí do 12 rokov veku, ale niektoré prísnejšie odporúčania hovoria dokonca o ich nepodávaní až do 18. roku života!
U detí sa používajú na znižovanie teploty najmä preparáty (čapíky, sirup, tablety) obsahujúce účinnú látku paracetamol (Paralen, Panadol, Calpol, Tylenol). Ibuprofén (Brufen, Ibalgin, Nurofen) tiež účinne znižuje teplotu a v niektorých prípadoch lepšie účinkuje proti bolesti. Podmienkou na podávanie liekov na znižovanie telesnej teploty je dostatočný príjem tekutín! Nízky príjem tekutín totiž spôsobuje, že liek sa menej vyplavuje z organizmu a môže sa v ňom hromadiť! Špeciálne to platí pri ibuproféne, pretože táto účinná látka sa vylučuje obličkami! Neslobodno užívať obidve spomínané účinné látky na teplotu súčasne!
Platí, že ak začneme jedným liekom, po dostatočne dlhom čase, teda 6 až 8 hodinách (len ak je teplota vyššia ako spomínaných 38 stupňov!) podávame tú istú účinnú látku. Len v prípade, že od podania lieku (napr. paracetamolu) do opätovného zvýšenia teploty ubehlo menej ako 5 hodín, podáme druhú možnú účinnú látku (napr. ibuprofén). Antipyretiká z hľadiska znižovania horúčky nikdy nepodávame preventívne, to znamená, ak je pacient bez nej.
Dospelí môžu znižovať teplotu s pomocou ktorejkoľvek z troch spomínaných účinných látok. Takisto ich však nesmú užívať súčasne. Pacientov so zvýšenou telesnou teplotou, ak nemajú chuť do jedla, nikdy nenútime jesť a uprednostňujeme ľahké jedlá, lebo horúčka spomaľuje tráviace pochody. Organizmus sa totiž sústreďuje na boj s chorobou. Dieťa s horúčkou nemusíme za každú cenu udržať v posteli, ale nemalo by sa vo zvýšenej miere namáhať a rozhodne nie chodiť von!
Febrilné kŕče
Febrilné kŕče sú, zjednodušene povedané, kŕče súvisiace s horúčkou, väčšinou okolo 39 stupňov a viac. Definujú sa ako kŕče vyskytujúce sa u detí do 5 rokov, ktorým predchádza vzostup teploty na základe infekcie. Nepovažujú sa za formu epilepsie!
Vyskytujú sa najčastejšie v popoludňajších hodinách a obyčajne hneď v prvý deň horúčky. Ide o poruchu vedomia dieťaťa, pri ktorom nastávajú rytmické pohyby tela, dieťa zmodrie, dýchanie je plytké, oči sú vyvrátené, niektoré deti sa môžu pocikať.
Ak dieťa dostane febrilné kŕče, rodič by mal zachovať pokoj, zostať pri dieťati a postarať sa, aby si neublížilo. Nedávať mu nič do úst, aby sa predmet nezlomil a nedostal do dýchacích ciest. Po odznení kŕčov ho treba uložiť nabok do stabilizovanej polohy, zavolať lekára a v priebehu čakania dieťa ochladzovať známym spôsobom vlažnou vodou. Dieťa si kŕče nebude pamätať a po ich skončení pravdepodobne zaspí alebo bude ospalé.
Dlhodobé následky febrilných kŕčov sú zriedkavé. Kŕče síce vyzerajú veľmi hrozivo, ale život dieťaťa neohrozujú. Najúčinnejším opatrením u detí so sklonom ku febrilným kŕčom je predchádzať ochoreniam spojeným s horúčkou, ktoré v detskom veku najčastejšie spôsobujú infekcie dýchacích ciest. Dieťa, ktoré už raz prekonalo febrilné kŕče, by malo na základe odporúčania pediatra dostať už pri teplote nad 38 stupňov Celzia diazepam ústami. Pri vzniku kŕčov sa podáva diazepam do konečníka.
Miesta merania teploty a vhodné teplomery
- v podpazuší (klasický ortuťový teplomer, digitálny teplomer)
- na čele (čelový digitálny teplomer, pásikový teplomer na čelo)
- v uchu (digitálny ušný teplomer)
- v ústach (cumlíkový digitálny teplomer, digitálny teplomer, ortuťový teplomer nevhodný!!!)
- v konečníku (klasický ortuťový teplomer, lekársky teplomer „rýchlobežka“, digitálny teplomer)
Druhy teplomerovObyčajný sklený ortuťový teplomer
- s klasickým ortuťovým teplomerom sa teplota meria zvyčajne v podpazuší. Teplomer tam treba ponechať najmenej päť minút, kým sa ortuťový stĺpec ustáli. Pred každým meraním ho treba dôkladne striasť.
Lekársky ortuťový teplomer „rýchlobežka“ – sa používa na rýchle meranie teploty v konečníku novorodencov. Teplotu treba prečítať ešte v konečníku, lebo po vybratí ortuťový stĺpec klesá dole.
Digitálny teplomer – možno zvyčajne použiť na meranie telesnej teploty v podpazuší, ústach i v konečníku. Čas merania sa odlišuje na základe druhu a značky. Po skončení merania zvykne vydať signál, niektoré dokonca špeciálnym tónom vedia upozorniť na zvýšenú teplotu. Má funkciu pamäti minimálne poslednej nameranej hodnoty. Niektoré druhy sú vodotesné a pre ľudí alergických na nikel sa vyrábajú aj teplomery s pevnou či ohybnou zlatou špičkou.
Cumlíkový digitálny teplomer – má vzhľad cumlíka pre dieťa, aktivuje sa stlačením tlačidla a následne sa vloží dieťaťu do úst. Treba dbať na to, aby počas merania teploty malo dieťa ústa zatvorené. Skončenie merania oznámi zvukový signál. Pamäť obyčajne uchováva hodnotu posledného merania. Čas merania môže byť rôzny v závislosti od druhu.
Digitálny infračervený ušný teplomer – unikátna sonda umožňuje nielen meranie teploty vo zvukovode, ale dokáže merať aj povrchovú teplotu predmetov – napr. mlieka v detskej fľaši. Nie je vodotesný. Skončenie merania oznamuje dlhý tón. Jeho výhodou je, že teplotu možno merať nerušene aj počas spánku dieťaťa.
Čelový digitálny teplomer – sonda sa prikladá na čelo tak, aby úplne priľahla na pokožku. Následne sa stlačí gombík so štartom. V priebehu sekundy, dvoch teplomer vydá dlhý tón oznamujúci koniec merania. Je ideálny pre ľudí všetkých vekových kategórií, ale pre rýchlosť merania špeciálne pre deti.
Účinné látky znižujúce teplotu (antipyretiká)
kyselina acetylsalicylová (Acylpyrín, Aspirín) – používa sa na znižovanie horúčky, ale aj ako analgetikum na potlačenie bolesti a antireumatikum pre svoje protizápalové účinky. V malých dávkach ju pacienti užívajú aj pri prevencii trombózy (bráni vzniku krvných zrazenín) a infarktu myokardu. Nesmie sa na znižovanie horúčky podávať deťom!
paracetamol (Paralen, Panadol, Calpol, Tylenol) – používa sa na znižovanie horúčky, ale aj ako analgetikum na potlačenie bolesti. Nemá protizápalové účinky, nepoškodzuje sliznicu žalúdka. Na rozdiel od ibuprofénu sa vyrába aj v čapíkoch určených do konečníka, čo je vhodné najmä u malých detí, napr. ak dávia. Naopak, ak má dieťa hnačky, vhodnejší je sirup. Metabolizuje ho pečeň.
ibuprofén (Brufen, Ibalgin, Nurofen) – používa sa na znižovanie horúčky, ale aj ako analgetikum na potlačenie bolesti. Okrem tlmenia horúčky zmierňuje bolesť a zápal rôzneho pôvodu, napr. pri reumatoidných ochoreniach. Metabolizujú ho obličky.
Ako účinne znižovať teplotu
– pacientovi vždy podávame dostatok tekutín, špeciálne však, ak užíva ibuprofén
- pacient by mal byť ľahko oblečený a prikrytý tenkým paplónom (plachtou)
- miestnosť, v ktorej leží chorý s horúčkou, by mala mať okolo 19–20 stupňov Celzia
- zvýšenú teplotu (do 38–38,5 stupňa Celzia) neznižujeme liekmi proti horúčke
- lieky na znižovanie horúčky podávame s dostatkom tekutín až pri teplote vyššej ako 38–38,5 stupňa Celzia
- jednotlivé účinné látky (antipyretiká) nikdy neužívame súčasne! Ak začneme jednou z nich, ďalšiu dávku toho istého lieku užijeme po 6–8 hodinách (v prípade horúčky). Len v prípade, že od podania lieku (napr. paracetamolu) do opätovného zvýšenia teploty ubehlo menej ako 5 hodín, podáme druhú možnú účinnú látku (napr. ibuprofén).
- vysokú teplotu je možné znižovať aj obkladmi, omývaním vlažnou vodou (špongia, froté vrecúška) či kúpeľom v nej, zábalom do vlhkej plachty
