Majte svoj cukor pod kontrolou!

Ste diabetik? Viete, čo znamená dobrá kontrola vašej glykémie? Dve tretiny cukrovkárov totiž nedosahujú odporúčané priemerné hladiny krvného cukru! A to, bohužiaľ, znamená rozvíjajúce sa zdravotné komplikácie.

25.09.2006 08:02
debata

Cukor, cholesterol i krvný tlak majú čosi spoločné. Zákernosť. Ich zvýšené hodnoty nebolia, čiže navonok sa takmer nijako neprejavujú. Chyba je, ak nás to netrápi. Pretože si neuvedomujeme, že si tým vlastne nechávame nenápadne odkrajovať zo života.

Odborníci tvrdia, že zvýšený cukor, cholesterol i krvný tlak treba liečiť rovnako intenzívne. Ani jeden tento rizikový faktor vraj nemá prednosť pred druhým. Realita je taká, že pri liečbe cholesterolu či krvného tlaku sa darí želané hodnoty dosahovať akosi úspešnejšie. Horšie je to s hodnotami glykovaného hemoglobínu.
Čo je to glykovaný hemoglobín? Tento parameter sa označuje pomerne zložitou skratkou HbA1c. Označuje vlastne priemer glykémií, čiže hladín cukru v krvi za obdobie posledných 8–12 týždňov.

Hodnota glykovaného hemoglobínu sa stanovuje v percentách a jej zníženie o jediné percento významne znižuje riziko ďalších komplikácií cukrovky. Podľa najnovších odporúčaní celosvetovej iniciatívy Control To Goal (Kontrolou k cieľu) by hladina glykovaného hemoglobínu mala byť nižšia ako 6,5 percenta. Ak ju nie je možné vyšetriť, hladina cukru v krvi nalačno má byť nižšia ako 6,0 mmol/l. Ako ste na tom vy?

Dvom tretinám sa nedarí"
Miera úmrtnosti u pacientov s cukrovkou je dvojnásobná," tvrdí MUDr. Juraj Vozár, CSc., z Interného oddelenia NsP v Šamoríne na základe viacerých seriózne robených medicínskych štúdií. Cukrovka 2. typu sa totiž spája s vážnymi zdravotnými komplikáciami, ktoré mnohí diabetici podceňujú. Cukrovkári majú dvoj- až štvornásobne vyšší počet úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia a infarkt, ôsmi z desiatich vlastne zomierajú na kardiovaskulárnu príhodu. Cukrovka je vôbec najčastejšou príčinou slepoty a zhoršeného videnia i neúrazových amputácií dolných končatín. Takisto je najčastejšou príčinou nezvratného zlyhania obličiek.

Ako všetky tieto riziká znížiť, oddialiť nástup všetkých pridružených ochorení? Dosiahnuť odporúčané hodnoty glykovaného hemoglobínu. Jeho zníženie o jediné percento znamená pokles očných či obličkových komplikácií hneď o 37 percent, infarktu myokardu o 14 percent a vôbec úmrtí súvisiacich s cukrovkou takmer o štvrtinu. Každý pacient s cukrovkou by si mal teda nielen pravidelne sledovať hladinu cukru v krvi, ale poznať aj svoju hladinu glykovaného hemoglobínu. Snažiť sa čo najväčšmi priblížiť k hodnote nižšej ako 6,5 percenta. Dvom tretinám sa to však nedarí!

Cieľom je prevencia komplikácií
Celosvetová iniciatíva odporúča, aby sa okrem pravidelného vlastného sledovania a merania glukózy pacientom podľa možnosti merala aj hladina glykovaného hemoglobínu každé tri mesiace. Ak to nie je možné, alternatívou je meranie hladiny cukru doma, ktoré by malo byť spomínaných menej ako 6 mmol/l, čo je vlastne hodnota zdravého človeka.

Dve následné merania glykovaného hemoglobínu vyššie alebo rovnajúce sa 7 percentám by však už mali viesť k prehodnoteniu dovtedajšej liečby. Zápas s cukrovkou totiž znamená postupnosť istých krokov. Tradičná postupná liečba sa v zásade odvíja od toho, že najskôr diabetik vyskúša diétu spojenú s pravidelným pohybom.  Ak odporúčanú hladinu krvného cukru „neudrží“, nasleduje liečba nejakým druhom lieku proti cukrovke, čiže antidiabetika. V prípade zlých výsledkov sa dávky lieku zvyšujú. Nasledujúca možnosť predstavuje kombináciu viacerých druhov antidiabetík, k nim neskôr pribudne dávka inzulínu denne a napokon viac injekcií inzulínu denne.

„Nevýhodou tejto tradičnej postupnej liečby je však to, že už krátke obdobia hyperglykémie, čiže vyšších hladín cukru v krvi, zvyšujú riziko ďalších komplikácií cukrovky – rozvoj problémov s obličkami, zrakom, urýchlenie aterosklerózy,“ vysvetľuje MUDr. Zuzana Némethyová, CSc., ktorá je hlavnou odborníčkou pre cukrovku II. typu na Slovensku. Pacientov sa dnes odporúča liečiť natoľko intenzívne, aby v priebehu pol roka od stanovenia diagnózy dosiahli cieľovú hodnotu glykovaného hemoglobínu, ktorú sme spomínali. Ak sa tento výsledok nedarí dosahovať, treba vždy urobiť zmenu liečby – čiže posunúť sa v jej intenzívnosti o stupeň vyššie. Je to ako pri jazde autom, keď už motor hučí, zaradíte vyššiu rýchlosť včas, aby ste ho nezničili.

S cukrovkou k špecialistovi
Úlohou odborníkov je dodržiavať najnovšie odporúčania Globálneho partnerstva pre efektívnu liečbu diabetu. Úlohou pacientov je vzdelávať sa a neklamať pri liečbe samých seba. Diabetológovia dobre poznajú „finty“ pacientov, ktorí si krátko pred návštevou ambulancie nasadia diétu, aby im vyšla dočasne ,,dobrá" hladina cukru a lekár sa na nich nehneval. Hodnota glykovaného hemoglobínu sa už tak ľahko oklamať nedá. U všetkých pacientov, ktorí majú v čase stanovenia diagnózy hodnotu glykovaného hemoglobínu rovnajúcu sa alebo vyššiu ako 9 percent, treba rovno začať s kombinovanou liečbou viacerými liekmi alebo priamo inzulínom. 

Už v čase stanovenia diagnózy cukrovky má však polovica pacientov komplikácie a väčšina vlastne bude potrebovať na dosiahnutie cieľových hodnôt glykémie kombinovanú liečbu viacerými antidiabetikami! Sieť diabetologických ambulancií je na Slovensku veľmi rozvinutá, takže každý chorý s cukrovkou by mal mať prístup k špecialistovi. Starostlivosť u špecialistu totiž dokázateľne vedie k lepším výsledkom liečby.

**====== Podozrenie na cukrovku ======

**

  • časté močenie (vyššia hladina cukru sa dostáva do moču a ,,strháva" so sebou vodu)
  • zvýšený smäd (človek veľa močí, stráca tekutiny, preto je smädný)
  • suchosť v ústach (príznak dehydratácie)
  • únava, malátnosť (následok neprirodzených zmien v tele)
  • nevysvetliteľná strata hmotnosti (organizmus nemôže správne využívať cukor, siahne na tuky a bielkoviny)
  • často je priebeh bezpríznakový a cukrovka sa odhalí náhodne, preto nezabúdajte na preventívne prehliadky u praktického lekára (ak máte viac ako 15 rokov, máte na ňu nárok raz za dva roky, pričom jej súčasťou je vždy vyšetrenie hladiny cukru)

Poznáte odporúčané parametre?
a) hladina krvného cukru (glykémia) nalačno – pod 6,0 mmol/l
b) hladina krvného cukru 1–2 hodiny po jedle – pod 8,5 mmol/l
c) hodnota glykovaného hemoglobínu – pri dobrej kontrole nie vyššia ako 6,5 percenta

Aké sú liečebné ciele pre lekárov i pacientov

  1. Dosiahnuť dobrú kontrolu hladiny svojho krvného cukru, čo znamená poznať svoju hodnotu glykovaného hemoglobínu a mať ju nižšiu ako 6,5 percenta. (Ak nie je možné jeho hodnotu vyšetriť, treba mať aspoň nalačno glykémiu nižšiu ako 6,0 mmol/l).
  2. Monitorovať hodnoty glykovaného hemoglobínu každé tri mesiace popri pravidelnom meraní hladín cukru, ktoré si robí pacient sám.
  3. Rovnako intenzívne liečiť zvýšenú hladinu cukru, ale aj zvýšenú hladinu tukov v krvi či vysoký krvný tlak.
  4. Každý novodiagnostikovaný pacient by sa mal dostať do odbornej starostlivosti diabetológa. 
  5. Ovplyvniť podstatu ochorenia vrátane liečby inzulínovej rezistencie (to je hlavná porucha pri cukrovke II. typu, neschopnosť organizmu reagovať na svoj vlastný inzulín).
  6. Liečiť pacienta intenzívne s cieľom dosiahnuť hodnotu glykovaného hemoglobínu menej ako 6,5 percenta do pol roka od stanovenia diagnózy.
  7. Zvážiť kombinovanú liečbu, ak sa u pacienta nedosiahne spomínaná cieľová hodnota po troch mesiacoch liečby.
  8. Začať kombinovanú liečbu alebo liečbu inzulínom u všetkých pacientov s glykovaným hemoglobínom rovnajúcim sa alebo vyšším ako deväť percent v čase stanovenia diagnózy.
  9. Používať kombinácie antidiabetík (liekov na cukrovku) so vzájomne sa dopĺňajúcimi mechanizmami účinku.
  10. Podporiť vzdelávanie, starostlivosť a spoluzodpovednosť pacienta na dosiahnutí cieľových hodnôt hladiny krvného cukru (lieky mu nepomôžu, ak pre seba niečo neurobí aj sám).

**====== Čo je cukrovka II. typu ======

**
Ochorenie látkovej premeny, ktoré charakterizuje predovšetkým zvýšená hladina krvného cukru. Spôsobuje ho relatívny nedostatok inzulínu, resp. jeho nedostatočná účinnosť nazývaná inzulínová rezistencia. „Túto neschopnosť organizmu reagovať na svoj vlastný inzulín má až 80 percent diabetikov II. typu,“ vysvetľuje MUDr. Ľubomíra Fábryová z bratislavskej NsP Milosrdní bratia. „Pozor, úzko súvisí s obezitou!“ Čo z toho vyplýva? Obézni majú výrazne vyššie riziko vzniku cukrovky II. typu!

Rizikové faktory pre cukrovku II. typu
- častejší výskyt v rodinách diabetikov
- obezita, nevhodné zloženie potravy, nadmerný príjem kalórií
- slabá fyzická aktivita
- stres
- výskyt stúpa s vekom

Základ liečby cukrovky II. typu
diéta, úprava hmotnosti, pravidelná fyzická aktivita, odstránenie škodlivých návykov, liečba tabletkami (orálne antidiabetiká), liečba inzulínom

Cieľom dlhodobej liečby cukrovky je:
- zabrániť akútnym komplikáciám – ťažkej hypoglykémii (prílišný pokles cukru v krvi spojený až s rizikom straty vedomia) alebo hyperglykémii (vysoká hladina cukru v krvi spojená s rizikom rozvratu vnútorného prostredia)
- zabezpečiť normálny vývoj organizmu (najmä u diabetes I. typu, ktorý postihuje prevažne mladšie vekové skupiny)
- obmedzovať príznaky nedostatočnej metabolickej rovnováhy – nadmerné močenie, únavnosť, opakujúce sa infekcie
- zabrániť vývoju neskorších komplikácií cukrovky (poškodenie očí, nervových zakončení, obličiek a poškodenie veľkých ciev)

//====== Dejiny cukrovky ======

Hoci sa cukrovka považuje za civilizačné ochorenie, nejde o novú chorobnú jednotku. Je známa niekoľko tisícročí. Prvá zmienka o cukrovke sa našla už na staroegyptskom papyruse z roku 1550 pred n. l., kde je opísaná ako ochorenie sprevádzané zvýšeným močením, kde sa ,,mäso a kosti strácajú do moču". Chorí zomierali v bezvedomí, často extrémne vychudnutí. Grécky názov diabetes bol prvýkrát použitý až v 2. storočí po Kristovi. Znamená niečo ako prietok, alebo v slovenčine ľudovo povedané úplavica. Až o 15 storočí neskôr anglický lekár Thomas Willis ochutnal moč chorých a zistil, že je sladký, akoby nasýtený cukrom a medom. Na základe tohto poznatku v 18. storočí k slovu diabetes pridali prívlastok mellitus, čo v gréčtine znamená med. Diabetes mellitus je teda niečo ako medová, cukrová úplavica. Zvýšená hladina cukru nielen v moči, ale aj v krvi bola zistená v roku 1815. Na konci 19. storočia bol zistený vzťah medzi podžalúdkovou žľazou a cukrovkou.
Prvý diabetik, ktorý dostal injekciu inzulínu, sa volal Leonard Thomson. Bolo to v roku 1922 v Toronte. Odvtedy inzulín zachránil život miliónom diabetikov. Za objav bola udelená aj Nobelova cena.//

debata chyba

+ Nezabúdajte na hydratáciu, pre vaše telo je veľmi dôležitá.
Čím neskôr začnete, tým neskôr skončíte, pamätajte....

+ Vysušené a popraskané ruky riešte s dermatológom, pomôže vám.
V tíme dokážete viac ako sami, porozmýšľajte nad...