Mandle sú vlastne zhluky lymfatického tkaniva. Nosová sa nachádza v zadnej časti nosohltana, a preto sa jej správne hovorí nosohltanová mandľa. Krčné alebo tzv. podnebné mandle sa nachádzajú v zadnej časti hltana. Sú súčasťou lymfatického systému – tento systém chráni ľudské telo pred infekciou. Mandle sú teda súčasťou imunitného systému človeka, stretávajú sa s choroboplodnými zárodkami a produkujú proti nim protilátky.
Opakované infekcie však môžu viesť k prílišnému zväčšeniu nosohltanovej či krčných mandlí. Nosohltanová mandľa je pri narodení malá, začína rásť okolo 18. mesiaca a prirodzene sa zväčšuje medzi 3. až 5. rokom života. V puberte sa postupne stráca. Aj krčné mandle sú najaktívnejšie vo veku 3 až 10 rokov, keď sa organizmus musí vyrovnávať s rôznymi infekciami, tzv. chorobami detského veku.
Mandle, či už krčné, alebo nosohltanová, môžu byť zdrojom dvoch základných problémov. Buď sú príliš veľké, čiže tvoria mechanickú prekážku, a tento problém sa týka predovšetkým detí. V tomto prípade hrá prím nosohltanová mandľa. Druhou možnosťou je to, že sa stanú zdrojom infekcie, čiže sa v ich „dierach a slepých chodbičkách“, tzv. lakúnach, najmä ak sú už po opakovaných zápaloch veľmi zjazvené, usídlia baktérie a tie sa vždy aktivizujú pri nejakej akútnej infekcii. Sú zdrojom chronického zápalu a ten má veľmi nepriaznivý vplyv na celý organizmus.
Kedy mandle radšej von
Kedysi sa mandle vyberali ako na bežiacom páse, dnes sú už lekári pri rozhodovaní o ich odstránení – najmä ak ide o deti do 5 rokov – opatrnejší. Ak však dieťa má mať pre veľké mandle, či už ide o tú nosohltanovú, alebo krčné, problémy pri dýchaní alebo trpieť opakovanými infekciami a užívať jedny antibiotiká za druhými, ktoré nielen zabíjajú baktérie, ale aj oslabujú imunitný systém, je lepšie mandlí sa vzdať. „V celom tele máme predsa množstvo iných orgánov zodpovedných za našu imunitu, lymfatických uzlín, ktoré si plnia svoju funkciu. Dokonca aj na zadnej stene hltana a na koreni jazyka máme lymfoepitelové tkanivo, ktoré si plní svoje úlohy v rámci našej imunity,“ podotýka doc. MUDr. Janka Jakubíková, CSc., prednostka Ušno-nosno-krčnej kliniky DFNsP v Bratislave. „Aj akútne zapálené slepé črevo zvykneme vyoperovať, hoci pôvodne má tiež svoj imunologický význam.“
Chronicky infikované krčné mandle môžu totiž viesť až k reumatickej horúčke a zápalu srdcového svalu, obličiek, artritíde či k zhoršeniu ekzémov a psoriázy. Zanedbaná zväčšená nosohltanová mandľa zas následkom dlhodobého dýchania cez ústa a chýbajúci tlak jazyka na tvrdé podnebie vedie k abnormálnemu postaveniu zubov pre chýbajúci kontakt so spodnou čeľusťou. Dieťa má svoj typický výraz tváre, ktorý má dokonca svoj medicínsky latinský názov „facies adenoidea“. Pre sťažené a namáhavé dýchanie môže vzniknúť deformita hrudníka.
Dôvodmi na vybratie nosohltanovej mandle sú teda sťažené dýchanie cez nos, chrápanie a škrípanie zubami v spánku, hromadenie hlienov v nose pre zhoršené dýchanie a ich zatekanie do hltana, opakované zápaly priedušiek, hltana, stredného ucha. Výber krčných, čiže podnebných mandlí sa najčastejšie odporúča, keď sú mandle chronicky zmenené a stali sa zdrojom infekcie, dieťa má opakované angíny, v krvi má pozitívne protilátky proti hemolytickému streptokoku (tzv. zvýšené ASLO), ďalej ak má enormne veľké mandle alebo angínu sprevádzajú rôzne komplikácie – absces alebo už nebodaj sepsa, otrava krvi.
Mandle u alergikov
„Ak by sme to chceli zhrnúť a zjednodušiť, nosohltanová mandľa spôsobuje problémy v podobe opakovaných zápalov stredného ucha, hnisavej nádchy. Jej vybratie však najčastejšie odporúčame z toho dôvodu, že tvorí mechanickú prekážku v nosohltane, vinou ktorej dieťa dýcha ústami,“ vysvetľuje doc. Jakubíková. „Krčné mandle sa najčastejšie odstraňujú preto, že sa stali zdrojom infekcie.“
V súčasnom svete alergických ochorení sa často hovorí o tom, že vybratie mandlí môže viesť k zhoršeniu alergie, dokonca až k brochiálnej astme. „Táto teória už bola prekonaná,“ tvrdí doc. Jakubíková. „Práve naopak, keďže alergia je choroba imunitného systému, chronicky prebiehajúca infekcia môže jej priebeh ešte viac zhoršiť. Veď vieme, že práve infekcie vyvolávajú astmatické záchvaty. Môže sa dokonca rozvinúť alergia na baktérie, ktoré sa v mandliach usídlili, alebo alergia na antibiotiká, ktoré pacient opakovane užíva. Mám pacienta astmatika, ktorému po vybraní chronicky infikovaných krčných mandlí astma úplne vymizla. A ekzematikov, ktorí mávali až hnisajúce ekzémy – až kým im mandle nevyoperovali.“ Samozrejme, vybratie mandlí musí seriózne posúdiť a odporučiť ORL odborník, prípadne v spolupráci s ďalšími špecialistami, ktorí musia vylúčiť iné možné príčiny zdravotných komplikácií – zdrojom opakovanej infekcie totiž nemusia byť vždy len krčné mandle, ale aj prinosové dutiny, zuby, u dievčat napríklad gynekologické zápaly. Vinu na zlom dýchaní zas môže mať opuchnutá sliznica v nose, nielen veľká nosohltanová mandľa.
Ostáva teda ešte zodpovedať otázku, kedy mandle – naopak – neslobodno vybrať. V prípade nosohltanovej mandle sú kontraindikáciou tzv. rázštepové chyby vrátane skrytého rázštepu, keď otvor v kosti na podnebí na prvý pohľad nevidieť, pretože je prekrytý zdravou sliznicou. Dá sa však vyhmatať. Ďalej veľmi krátke podnebie, pretože ak by dieťaťu s kratučkým podnebím vybrali nosohltanovú mandľu, strava mu bude vychádzať cez nos. Pri krčných mandliach sú kontraindikácie len krátkodobé v podobe nejakého akútneho ochorenia, vyberanie mandlí možno uskutočniť až 6 týždňov po prekonanej infekčnej chorobe. Ak sa pacientovi nedarí práve vinou mandlí ostať tak dlho zdravým, lekári ho do zákroku nechajú pod „clonou“ antibiotík. „Medzi relatívne kontraindikácie vyberania mandlí patria aj niektoré krvácavé choroby, ale to už dnes v spolupráci s hematológmi vieme vyriešiť,“ dodáva prednostka Janka Jakubíková.
====== Mandle nie sú len tie na torte ======
Nosohltanovú mandľu tvorí zhluk lymfatického tkaniva v zadnej časti nosohltana. Najčastejším dôvodom na jej vybratie je to, že tvorí mechanickú prekážku, zväčší sa teda natoľko, že môže zablokovať Eustachovu trubicu, narušiť prenos zvuku a u malých detí tak výrazne ovplyvniť rozvoj sluchových či jazykových schopností. Môže takisto brániť prieniku vzduchu z nosa do hrdla, čo dieťa núti dýchať ústami a v noci chrápať s rizikom nedostatku kyslíka pre organizmus. Môže sa stať aj ložiskom infekcie a spôsobovať hnisavé nádchy a opakované zápaly stredného ucha. Táto mandľa nemá puzdro, nedá sa teda odstrániť dokonale a po vybratí do 5 rokov veku môže ešte dorásť. Neskôr je to zriedkavé.
Krčné mandle tvoria pár oválnych útvarov nachádzajúcich sa v zadnej časti hltana a pozostávajú z rovnakého tkaniva ako nosohltanová mandľa. Najčastejším dôvodom na ich vybratie je ich opakovaná infekcia, čiže zápal, tzv. tonzilitída. Najčastejšie sa objavuje v detstve, hoci sa vyskytuje aj u dospelých a medzi jej hlavné príznaky patrí bolesť v hrdle, problémy s prehĺtaním, horúčka, zdurenie krčných uzlín, zväčšenie krčných mandlí. Príliš zväčšené krčné mandle sú aj mechanickou prekážkou, pri obrovských krčných mandliach (hoci tento problém sa týka aj nosohltanovej) sa napr. úplne mení tvar hltana, vzniká tzv. gotické podnebie a môže sa deformovať horné zuboradie. Krčné mandle majú puzdro a po operácii môžu ostať zdrojom problémov len v prípade, že neboli odpreparované úplne, ale sa z nich len odrezalo (tonzilotómia). Od tonzilotómií sa však ustupuje, iba zmenšenie krčných mandlí má podľa všetkého význam najmä u maličkých detí a v prípade, že ide o čisto mechanickú prekážku.
