Dnes trávi väčšinu času v Londýne, s ktorým už má dobrý vzťah. Keď príde na Slovensko, je v kolotoči. S úsmevom dokonca hovorí, že po návrate z Bratislavy spí v Anglicku tri dni.
Dejú sa všelijaké veci. Ozvali sa rôzni ľudia. V septembri a októbri som naozaj veľa cestovala. Bola som v Dánsku, Nórsku aj Švédsku, kde sa moja platňa začala predávať. Síce nemám zatiaľ nijaké ohlasy, ale na koncertoch som sa stretla s veľmi pozitívnymi reakciami. V januári sa chystám do Fínska.
Je určite ťažké preraziť v cudzom svete, plnom dobrých a už zabehnutých speváčok…
Je to veľmi ťažké. Keď príde slečna narodená na Slovensku a spieva v podstate neslovenskú hudbu, je to pre nich veľmi exotické. Väčšina ľudí zo Slovenska, Čiech či Poľska chodí do týchto krajín pracovať ako au-pair a podobne. Určite nie ako speváci. Je to teda taká exotika. Nikto netuší, že ja už desať rokov spievam. Tam som speváčkou len tri mesiace, odkedy som začala prezentovať svoju platňu. Ľudia ma poznajú veľmi krátko na to, aby si ma zapamätali. Viem napríklad, že sa do Škandinávie budem musieť znovu a znovu vrátiť. Vo všetkých krajinách sa však už nejaké veci hrajú. Napríklad v Dánsku sa nám podarilo dostať do celoplošného rádia.
S kým momentálne hrávate? Máte svoju sprievodnú kapelu?
Hrávam s 21-ročným gitaristom, ktorý sa volá David Delare. Dokonca som na gitare začala hrať aj ja. Zatiaľ je to veľmi komorné, ale mali sme dobré ohlasy. Pred dvoma týždňami sa ozval programový riaditeľ siete country-folkových rádií v Amerike. Vypočul si platňu a veľmi sa mu páčila. Zdá sa, že album chytí aj iný smer. Ozvala sa aj producentka z americkej Fox TV, že by bola rada, keby sme pre nich hrali nejakú šou. Uvidíme, možno to na budúci rok vyjde. Všetko ide síce pomaly, je to dlhá cesta, ale každý týždeň pribúdajú pozitívne správy. Určite nestrácam energiu. Práve naopak.
Nad definitívnym návratom na Slovensko zrejme nerozmýšľate?
Na návrat nepomýšľam vôbec. Zatiaľ mám kočovný život. Aj keď je ťažké platiť dva byty, dva telefóny a stále lietať hore-dole. Londýn síce nebude nikdy môj domov, no mám aj tam ľudí, o ktorých viem, že ma majú radi a pomáhajú mi. Mám pocit, že tam je teraz moje miesto. Je odtiaľ všade blízko, je to strategická lokalita. Navyše sa tam v rámci hudby deje oveľa viac ako na Slovensku. Ľudia chodia na koncerty, zaujímajú sa o hudbu, chcú počuť niečo nové.
Zvykli ste si.
Mám tam svoje zázemie a je mi tam v podstate veľmi dobre. Povedala by som, že mám s Londýnom dobrý vzťah. Pred polrokom to ešte tak nevyzeralo a nevedela som si predstaviť, že by som to raz povedala.
Čo sa teda zmenilo?
Náš vzťah sa budoval pomaly. Najprv som to mesto až neznášala. Potom som si povedala, že nemôžem byť až taká negatívna, lebo to nikdy nebude dobré. Začala som na ňom hľadať pozitíva a nejako sme si k sebe našli vzťah. Viem, čo mi tam vyhovuje a čo nie. Napríklad turistické centrum, kde je veľmi veľa ľudí, nemám rada. A už viem, kde mám ísť na koncerty,
do divadla. Stále sa tam čosi deje. Všetci niečo robia, je to veľmi kreatívne, tvorivé mesto. Až je človek z toho niekedy vyčerpaný. A rýchlo tam plynie čas. Veľmi. Dni jednoducho utekajú.
Ako sa ich teda, ak práve nekoncertujete, snažíte využiť?
Snažím sa každý deň poctivo cvičiť na gitare. Uvedomila som si totiž, že je dobré, ak môžem hocikde prísť na pódium a sama hrať svoje pesničky. Aj z toho ide sila interpreta. Bez gitary som iba speváčka. Aj keď sú to moje skladby. Okrem toho sa snažím dať dokopy svoju novú internetovú stránku. Viem, že mi veľmi chýba a dúfam, že od januára by mohla fungovať. Budem potom viac v kontakte s fanúšikmi. Som tak trochu aj svoj ďalší manažér. V Anglicku mám jedného a tu na Slovensku Jožka Šeba. Je to zaujímavé. Žijem akési dva životy a nejako sa ich snažím spojiť. Nie som manažérsky typ, veľmi ma to vyčerpáva, ale viem sa zatnúť, aby som denne urobila aspoň nejaké veci.
A čo slovenskí a českí fanúšikovia?
Dlho som tu nemala koncerty. Viem to a chcem to zmeniť. Možno to miestami vyzeralo, že som slovenských a českých fanúšikov nechala mimo… Budúci rok chcem určite urobiť niekoľko koncertov. Možno na prelome februára a marca. Spojím to pravdepodobne aj s koncertmi v Čechách, Poľsku a Maďarsku. Bude to určite veľmi komorné. Nijaká veľká kapela. Zoberiem vokalistky, Dava a nejako to spojím s chalanmi – hudobníkmi zo Slovenska.
Po anglickej platni by určite mnohí privítali aj niečo slovenské.
Začala som pracovať na slovenských veciach. V počítači mám niekoľko slovenských textov a mne samej to už veľmi chýbalo. Ten kontakt so sebou.
Som Slovenka a je pre mňa prirodzené vyjadrovať sa po slovensky. Túžim urobiť novú slovenskú platňu. A to budúci rok. Veľmi rýchlo. Jednoducho sa posadiť do štúdia, za niekoľko dní ju celú nahrať. Neplánujem nijaké veľké produkcie. Chcem jednu čistú výpovednú platňu. Naturálnu, spontánnu.
Sledujete hudobné dianie na Slovensku? Napríklad SuperStar?
Pozerala som niečo zo SuperStar na internete. Zaujalo ma tam zopár ľudí. Mojim favoritom bol Robo Šimko. Dominika Mirgová sa mi zase pozdáva pre prirodzený prejav.
A teraz niečo mimo hudby. Údajne ste prijali ponuku odevnej značky, aby ste pre ňu nafotili kampaň.
Už sa aj stalo. Nafotila som kampaň pre odevnú značku, ktorá je už dobre známa aj na Slovensku. Bude aj v ďalších šiestich krajinách strednej Európy. Prijala som to z viacerých dôvodov. Ľudia, ktorí ma oslovili, boli veľmi sympatickí. A priznávam, že v tom bol aj strategický krok. V týchto krajinách mi totiž vychádza platňa a bude to teda aj moja prezentácia. Nakoniec, veľa odo mňa nechceli a minulý rok pre nich fotila kampaň krásna Petra Němcová. Keď to mohla robiť ona, môžem aj ja…(smiech)
Zdá sa, že plánov na budúci rok máte viac ako dosť.
Áno. A to asi ani nie je všetko. Počas vianočných sviatkov si musím dať všetko dokopy. Začnem veľmi skoro pracovať, nebudú to nijaké dlhé sviatky. Tento rok ma totiž ešte čaká jedna dôležitá a pre mňa nová vec. Dokončiť pesničky pre slovenský film Pokoj v duši. Je to môj prvý kontakt s filmom a chcem, aby to bolo dobré. Takže cez sviatky nebudem asi až tak oddychovať, ako by som inak oddychovala.
Po tom, čo ste odišli do zahraničia, sú asi aj vianočné sviatky na Slovensku celkom iné.
Rodičia hovoria, že vždy, keď prídem domov, tak sa cítia ako na Vianoce. Celá rodina sa zíde. My sme už teda mali tento rok Vianoce asi päť ráz. A, samozrejme, teším sa na ne. (smiech)
