Prvé dejstvo knihy zavedie čitateľa do roku 1891, druhé sa odohráva v súčasnosti. Hlavné hrdinky oboch príbehov – Léonie a Meredith – spája cez priepasť storočí tajomstvo, ktoré treba odhaliť. Bude zlo konečne zničené? A čo ukrýva staroveká hrobka? Kate Mossová ponúka vzrušujúci príbeh pre všetkých milovníkov tajomstiev a historických záhad.
Hrobka je aj o veciach medzi nebom a zemou. Veríte že existujú?
Jeden z dôvodov, prečo som napísala Hrobku je, že neviem, či niečo také existuje. Som moderná žena, ktorá nie je vôbec poverčivá. A nadprirodzené veci si nepripúšťam. Ale keď som vo Francúzsku, v oblasti Carcassone, a píšem o tarotových kartách tak už začínam pochybovať. V Hrobke sa zobrazuje moja zvedavosť, a zároveň napätie medzi hlavou moderného človeka a medzi tým, čo cítime, že možno existuje.
Vaše romány sú historicky verné. Je pre vás dôležité, aby historické fakty boli presné?
Je pre mňa veľmi dôležité zasadiť príbeh do skutočného historického kontextu. Preto som venovala toľko času výskumu vojny medzi Prusmi a Francúzskom v roku 1870, alebo komúne. Nie je to preto, aby som o týchto obdobiach a udalostiach písala, ale chcela som, a by moje postavy boli naozaj reálne. Chcela som vyplniť každú medzeru v príbehu. Aby čitatelia cítili, že postavy sú historicky reálne.
Pátrate iba v archívoch a knihách, alebo cestujete na miesta, kde sa váš román bude odohrávať?
Výskum priamo v teréne je pre mňa tiež veľmi dôležitý. Napríklad keď opisujem scénu v ktorej hrdina cestuje z jedného miesta na druhé, tak si ju aj prejdem aby som vierohodne mohla napísať, že trvala dve hodiny. Vždy sa nájde čitateľ, ktorý povie, prepáčte, ale takto to nebolo, toto nie je možné, alebo také mesto neexistuje. Platí to aj keď píšem o zbraniach, súbojoch. Bola som na kurze aby som si mohla vyskúšať, ako fungujú. Nechcem niekoho zabiť, chcem sa iba vžiť do tej postavy. Pátranie v archívoch aj výskum priamo v teréne je pre mňa rovnako dôležitý. Čitatelia sú inteligentní a veľmi dobre vedia posúdiť, či autor vie o čom píše, či tomu rozumie. Znalosť faktov dáva dielu hĺbku.
Foto: IKAR
Vaše knihy majú veľký čitateľský úspech. Sledujete aj preklady a predajnosť v zahraničí?
Moje knihy boli preložené do 38 jazykov, samozrejme väčšine nerozumiem. A pri mojich cestách a stretnutiach s čitateľmi zisťujem ako sa preklad podaril. Z rozhovorov sa dozvedám, aký zmysel pre nich kniha má, čo objavili za mojimi slovami, čo je pre nich v príbehu zaujímavé a dôležité. Z rozhovorov s čitateľmi čerpám aj inšpirácie pre moje ďalšie knihy. A poučím sa z chýb, aby nasledujúca kniha bola ešte lepšia.
Mali by sme sa zaujímať o dávnu históriu? Ktoré obdobie vás osobne zaujíma?
Minulosť nám môže pomôcť osvetliť prítomnosť, ale nemali by sme ňou cítiť zošnurovaní. Nemala by nás obmedzovať. A prítomnosť môžeme využiť na to, aby sme pochopili minulosť a videli ju jasne. Mne sa veľmi páči 13. storočie, o ktorom som písala, to bol čas keď si bola spoločnosť viac menej rovnocenná. Bolo dôležité kto kým je a nie ako vyzerá a kde sa narodil. V juhozápadnom Francúzku to bol čas tesne pred križiackymi výpravami, ktoré zmenili tvár Európy.
Hrobka je druhou časťou trilógie, do ktorého obdobia čitateľa zavediete v záverečnej knihe?
Trilógia o Languedocu bude končiť románom z obdobia druhej svetovej vojny, ktoré bolo pre Francúzsko veľmi dôležité. Bolo pre mňa šokujúcim prekvapením, keď som zistila, že na juhu Francúzska boli koncentračné tábory. Ešte neviem, aké charaktery vytvorím, cítim akoby za mnou stáli, ale ešte váham, aké postavy vytvorím. Začnem s písaním hneď po skončení tohto turné.
Labyrint aj Hrobka majú úspech, oslovil vás už aj Hollywood?
S agentom sa zaujímame o možnosť sfilmovať Labyrint aj Hrobku, ale mojou podmienkou je aby knihy boli sfilmované tak, a by to stále boli moje knihy. Problém je v tom, že hlavnými hrdinkami sú dve ženy. A Hollywood chce muža a ženu. Teraz vedieme rokovania o tom, či sa dohodneme , aby hlavnú úlohu hrala Jodie Fosterová, ktorú by som ja v Labyrinte veľmi chcela. Ale ešte sa o tom zatiaľ rokuje.
Aký máte názor na romány Dana Browna?
Myslím si, že Dan Brown píše absolútne vzrušujúce knihy. DaVinciho kód bol jeho štvrtou knihou a myslím si, že napísaním tejto úspešnej knihy podnietil záujem čitateľov o tento žáner zameraný na náboženské témy, ktoré sú zároveň aj thrillerom. Všetci by sme mu za to mali byť vďační, pretože v Anglicku veľa šudí nečíta beletriu len pre zábavu. Z Labyrintu sa predalo 5 miliónov kópií a som si istá, že keby nebolo Dana Browna, tak by sa ich tak veľa nepredalo. Brown otvára cestu ďalším autorom. Ja píšem o histórii a chcem oživiť históriu ako takú.
So svojim manželom organizujete aj literárny festival. Je pre vás dôležité propagovať literatúru?
Začalo to tým, že v v našej blízkosti bola umelecká škola, ktorá vo svojich učebných osnovách zahŕňala všetko okrem písania. A môjho manžela požiadali, aby začal vyučovať autorské písania. Prijal to a bol nadšený. Vznikol festival, ktorý sa koná každých osemnásť mesiacov. Je zameraný na tvorbu, nie na predaj, alebo prezentáciu kníh. Chceme začínajúcich autorov uviesť do literárneho sveta, predstaviť ich novinárom, vydavateľom.
Budete sa aj po ukončení trilógie venovať historickým témam?
Myslím, že áno. Chcem pokračovať v historických knihách, pretože ma zaujíma skúmanie a objavovanie minulosti. Je veľa autorov, ktorí píšu o súčasnosti. Ja chcem písať o obyčajných ľuďoch, nie kráľoch. Je možné že v ďalšej knihe sa vrátim do Anglicka.
