Predposledné finálové kolo malo zaujímavú tému: Vzájomný výber. Finalisti navzájom jeden druhému (alebo skôr dvaja jednému) vyberali tri piesne. A myslím, že výber dopadol férovo. Každý z nich mal v rámci svojej triády jednu naozaj ťažkú pesničku a dve, v ktorých mohol naplno s prehľadom ukázať svoje kvality.
Prvá sa k spevu dostala Vierka Berkyová a podala veľmi príjemný výkon hneď v úvode. Akurát by som prijala z jej strany viac zainteresovanosti, uvoľnenia a vyhratia sa, pretože táto pieseň na to poskytla dostatočný priestor. Skladba Vierke po hlasovej stránke sadla, len sa v nej dohromady nič neudialo, ako poznamenala porota. Teda to bolo trocha jednotvárne.
Aj Robovi Šimkovi pristane poloha, v ktorej odspieval svoju prvú povinnú jazdu, no omnoho viac by mu svedčala s kapelou za chrbtom. Tvrdšie veci nevyznejú najmä vizuálne tak dobre z halfplaybacku. V každom prípade odspieval prvú skladbu už tradične kvalitne. Mám veľmi rada Robov prejav a spev na javisku, preto ma mätú jeho dokrútky, v ktorých pôsobí trocha neohrabane…možno na tomto by som popracovala, inak nemám námietky.
Dominika Mirgová má ohromnú devízu. Pôsobí veľmi súčasne, má istú dávku hereckého talentu, ktorý dokáže zúžitkovať tak, že jej vystúpenia po vizuálnej stránke vždy vyzerajú profesionálne. Takto to bolo aj pri piesni Irreplacable, ktorá je náročná na rozsah. Ocenila som krásne falzety, ktorými Dominika nahradila plný hlas. Aj keď to po speváckej stránke nebolo dokonalé,
bavilo ma to. Výborne sa na ňu pozerá a na javisku pôsobí nesmierne prirodzene. A keďže tam očividne nie je za trest a je jej tam dobre, páči sa to aj ľuďom.
Vierka svoju najťažšiu vec zaspievala v poradí ako druhú. Páčilo sa mi, že si v nej dala záležať na angličtine a myslím, že ju celkovo zaspievala dosť slušne. Niektoré výšky boli skvelé, niektoré zasa neisté a roztrasené, som však uchvátená jej Careyovským alebo Aguilerovskym falzetom, ktorý som ešte od nikoho iného na Slovensku nepočula. Preto ma mrzí, že sa porota pri hodnotení zamerala skôr na výber piesne ako na Vierkin spevácky výkon. Nie som fanúšik tohto druhu hudby, ale myslím si, že Vierka to zaspievala naozaj pekne, no porota už akoby a priori odsúdila túto pieseň zároveň aj s interpretkou na istý neúspech.
Keď si premietnem Robove finálové výkony, pri ich pospájaní by mohol vzniknúť dobrý nadupaný koncert. Na rozdiel od poroty sa mi páčilo, že si prispôsobil výšky svojmu rozsahu. Spevák by sa mal pri tom, čo spieva cítiť uvoľnene a príjemne, aspoň ja to tak vnímam. Takto sa Robo vyhol nepríjemnému pocitu z nezvládnutia niečoho, na čom by si mohol zlomiť krk. Myslím, že je dobré odhadnúť svoje možnosti a on to urobil. A neprekážala mi ani absencia druhého hlasu, lebo Robova farba vyplnila celý priestor, nemala som pocit, že tam niečo chýba. Ak tam už je druhý hlas taký dôležitý, ako tvrdila porota, nechápem, prečo nemal vokály podobne ako jeho kolegyne.
Knockin´ on heaven´s door je úplne iná pieseň než na akú sme u Dominiky zvyknutí a zaspievala ju podobne ako Vierka svoju prvú pesničku. Bolo to intonačne čisté a pekné, no nikam to nesmerovalo a ani to nedošlo do cieľovej stanice. Pamätám si, aká som bola prekvapená, že sa to už skončilo, bez akéhokoľvek vývoja, gradácie.
Ostal len otvorený koniec. V tomto súhlasím s Paľom Haberom, keď povedal, že si to mohla Dominika nejako melodicky oživiť. Skladba zostala monotónna.
Pri Vierkinom treťom výkone som mala zmiešané pocity. Je zvláštne, keď 16-ročné dievča s vizážou a vystupovaním ako Vierka spieva: „Viem, ako chutíš tam.“ Tento hudobný štýl jej však pristane. Len konkrétne vystúpenie pôsobilo nekompaktne, či už kvôli nejednému uchechtnutiu alebo vďaka textu, ktorý som jej neuverila. Ako plus hodnotím lepšiu slovenčinu.
Posledná Robová pieseň bola málo dynamická, a tým pádom trochu nudná. Podobne ako už niekoľkokrát za večer som mala pocit, že sa nikam neposúva. Asi nie vždy stačí zaspievať intonačne isto.
Neverím, že Dominika má 15 rokov… Jej posledné nedeľné vystúpenie bolo skvelé. Budem sa opakovať, no na pódiu sa cíti očividne výborne, vie presne čo robí v profesionálnom slova zmysle, úžasne sa hýbe, odspievala to veľmi dobre a s feelingom. Pre mňa to bolo najlepšie vystúpenie večera, hádam aj niekoľkých posledných večerov.
Z predposledného finále som na videu videla len spevácke výkony a výroky poroty, možno aj preto sa mi ôsme kolo nezdalo rozvláčne a program si udržal moju pozornosť až do poslednej pesničky. Finalisti môžu byť so sebou spokojní, nasadili vysokú latku svojmu poslednému budúcotýždňovému superstárovskému účinkovaniu.
