Keď je mlieko vaším nepriateľom

Mlieko a výrobky z neho sú dôležitým zdrojom vápnika. Telo každého šiesteho z nás však mlieko viac alebo menej netoleruje, nadúva nás po ňom, máme kŕče či hnačky rôzneho stupňa. Hovorí sa tomu intolerancia laktózy. Ešte horšia je alergia na mlieko, ktorá postihuje najmä deti.

04.03.2007 15:42
debata

Alergici sa totiž musia úplne vzdať mlieka a mnohých ďalších potravín, ktoré ho obsahujú. A tých je veru nemálo.

Je veľmi dôležité rozlišovať medzi neznášanlivosťou mlieka a alergiou naň. Podľa detskej gastroenterologičky MUDr. Ivety Čiernej si to pletú aj niektorí alergiológovia. Intolerancia laktózy, čiže neznášanlivosť mlieka v zásade nie je choroba. Ide o problém trávenia mliečneho cukru nazývaného laktóza. Ľuďom s intoleranciou laktózy nedostatočne pracuje alebo úplne chýba enzým nazývaný laktáza, ktorého úlohou je v tenkom čreve štiepiť mliečny cukor – laktózu. Ak sa laktóza v čreve nedokáže štiepiť, začne tam účinkom črevných baktérií kvasiť a to spôsobuje známe problémy ako nafukovanie a zvýšenú plynatosť, kŕče, bolesti brucha, hnačky. Tieto problémy sú veľmi individuálne, záleží na tom, do akej miery enzým laktáza v organizme funguje. Hnačkovité stolice nemusia byť podmienkou, najmä staršie deti si môžu sťažovať po vypití mlieka len na bolesť brucha.

Poznáme tri typy nedostatku laktázy. Vrodený nedostatok je zriedkavejší, ale možno sa s ním stretnúť už u novorodencov a v extrémnych prípadoch sa stáva veľkým problémom, pretože práve materské mlieko obsahuje vysoký podiel mliečneho cukru a takéto deti nie je možné dojčiť. Následkom prudkých hnačiek po materskom mlieku im chýbajú tekutiny i živiny, neprospievajú, skončia na vyšetreniach v nemocnici a po odhalení príčiny problémov musia dostávať špeciálne bezlaktózové sušené mlieka.

Najčastejšie druhy neznášanlivosti mlieka
Najčastejší je tzv. fyziologický, čiže prirodzený nedostatok laktázy, ktorý stúpa so zvyšujúcim sa vekom. Človek je cicavec a jeho prirodzenou stravou je v prvých mesiacoch života materské mlieko. Preto je najvyššia aktivita enzýmu na trávenie mliečneho cukru logicky v období dojčenia (s výnimkou vyššieho spomínaného vrodeného nedostatku). „V dávnej minulosti sa však človek s iným ako materským mliekom nestretol,“ vysvetľuje MUDr. Čierna.

„Pôvodne bol lovcom, nepil mlieko zvierat, a tak aktivita enzýmu laktázy po období dojčenia u človeka klesá bez toho, aby išlo o ochorenie, pretože by vlastne nemala mať ďalšie opodstatnenie. Lenže človek začal neskôr chovať zvieratá aj na mlieko a to viedlo v rámci vývoja k potrebe zachovania schopnosti štiepiť mliečny cukor,“ hovorí odborníčka. Tu však vidieť veľký rozdiel medzi ľuďmi žijúcimi v severských krajinách a južných oblastiach. Severnejšie, kde je málo slnečného žiarenia, čiže málo vitamínu D, ktorý človek získava aj z mlieka, sa vyskytuje nižšie percento intolerancie laktózy. Nedostatok slnečného žiarenia sa kompenzuje práve lepšou schopnosťou tráviť mlieko. V našich zemepisných šírkach 4–28 percent ľudí trpí nejakým stupňom nedostatku aktivity enzýmu laktáza. Až 80 percent afrických černochov však nevie tráviť mlieko! „Podobne vyšší výskyt tohto problému je aj medzi našimi Rómami,“ hovorí doktorka Čierna.

Okrem tejto prirodzenej jestvuje ešte dočasná intolerancia laktózy. Vyskytuje sa po niektorých vírusových alebo parazitárnych črevných ochoreniach. „U malých detí je typickým príkladom hnačka spôsobená rotavírusmi, ktorá môže pretrvávať aj po prekonaní ochorenia a ustúpi až po vyradení mlieka z jedálneho lístka. Tento jav je však prechodný, črevná sliznica sa postupne zotaví a dieťa zas môže piť bez problémov mlieko,“ ubezpečuje gastroenterolo­gička.

Sladké nie, kyslé však áno
Neznášanlivosť mlieka, resp. mliečneho cukru teda nespôsobuje alergiu, ale poruchy trávenia. Na potvrdenie tejto poruchy sa najčastejšie používa tzv. laktózo-tolerančný test. Pacient vypije laktózu a v určitých intervaloch sa mu z kapilárnej krvi (z prsta) určuje hladina cukru. Ak vie telo mliečny cukor tráviť, hladina cukru stúpne. V detských nemocniciach v Bratislave a Košiciach však už malí pacienti môžu absolvovať tzv. dychový mliečny test. Dieťa teda nie je traumatizované opakovaným odoberaním krvi, ale po tom, čo vypije laktózu rozrobenú vo vode, každú pol hodinu dýcha do špeciálneho prístroja. Toto vyšetrenie môžu absolvovať aj celkom malé bábätká, pretože netreba fúkať ako pri spirometrii, na ústa sa priloží len maska, do ktorej malé dieťa dýcha. Vo vydychovanom vzduchu sa analyzuje množstvo vodíka. Deti s nižšou aktivitou enzýmu laktáza majú vyššiu hladinu tohto plynu, pretože sa z čriev uvoľňuje do krvného obehu a odtiaľ sa dostáva do dychu.

„Intolerancia laktózy je v porovnaní s alergiou na mliečnu bielkovinu ľahšie zvládnuteľná porucha,“ hovorí MUDr. Iveta Čierna. „Nejde o alergickú reakciu, ktorá môže mať aj búrlivé prejavy ako opuchy, ekzémy, problémy s dýchaním a podobne, je to tráviaci problém. Mnohí ľudia s intoleranciou laktózy dobre znášajú kyslé mliečne výrobky ako rôzne acidofilné mlieka, jogurty, syry. V nich totiž probiotické baktérie laktózu spracujú. Sami si nájdu, ktoré druhy jogurtov im robia dobre. Niektorí môžu do istej miery piť aj mlieko, najmä ak predtým zjedia niečo mastné. Vtedy mlieko tak prudko nepreletí zažívacím traktom. Aj z jogurtov im lepšie robia plnotučné, smotanové jogurty. Kozie mlieko obsahuje takisto laktózu – tak ako všetky živočíšne mlieka.“ Kedysi boli na trhu ako alternatíva ku kravskému mlieku len sójové mlieka. „Pre väčšie deti s intoleranciou laktózy možno sójové mlieko odporučiť. Ide však o rastlinné mlieko a nie je to dostatočná náhrada za mlieko u detí do troch rokov. Tie musia piť špeciálne bezlaktózové sušené mlieka, formuly.“ Na trhu sú aj tablety či kvapky s obsahom laktázy. Niektorí dospelí, ktorí sa mlieka nechcú vzdať, si doň jednoducho pred vypitím nakvapkajú enzým laktáza, alebo ho užijú v tablete. Vápnik je, našťastie, možné organizmu dodať aj v iných potravinách, nielen v mlieku. Celkový zisk vápnika z čínskej kapusty alebo brokolice je podľa niektorých odborníkov na výživu omnoho vyšší ako zo sladkého mlieka. Kyslé mliečne výrobky sú z hľadiska zisku vápnika najlepšie.

Hypoalergénne mlieka a hydrolyzáty
Alergia na mlieko, konkrétne mliečnu bielkovinu, môže byť závažný problém. Najmä ak má dieťa krv v stolici, nepríjemné kožné prejavy, svrbenie jazyka, opuch, chronický kašeľ, dokonca prudkú reakciu v podobe život ohrozujúceho anafylaktického šoku. „Alergia je záležitosť imunitného systému tela a ten je veľmi komplikovaný,“ vysvetľuje MUDr. Čierna. „Môže sa stať, že dieťa má negatívne tzv. špecifické protilátky v krvi, ale pritom má po mlieku evidentne reakciu – opuchne, vysype sa. Laboratórna diagnostika teda nie je stopercentná.“ V prípade podozrenia na alergiu na mliečnu bielkovinu je dôležité vychádzať z tzv. anamnézy, rozhovoru s rodičmi a klinického obrazu. Znamená to rozoznávať, či ide len o hnačky, alebo aj ekzém, astmu, či je alergia v rodine, pretože tu zohráva veľkú úlohu dedičnosť. Dôležitý je tzv. expozičný test, môže sa robiť doma, pri očakávaní prudšej reakcie aj v nemocnici. Jeho podstata je jednoduchá: Dieťa dostane mliečnu bielkovinu a objaví sa príznak ochorenia.

Treba si uvedomiť, že dieťa s alergiou na mlieko môže mať trávenie mliečneho cukru, čiže fungovanie enzýmu laktáza úplne v poriadku. „Je teda zbytočné, aby sme pacientovi s alergiou na mlieko robili laktózo-tolerančný test,“ tvrdí gastroenterolo­gička. „Ak by aj malo okrem alergie aj poruchu trávenia mliečnej bielkoviny, dôležitejšia a závažnejšia diagnóza je alergia. A alergici musia aj tak úplne a striktne vysadiť všetky potraviny, kde by sa mliečna bielkovina mohla nachádzať. Znamená to aj kyslé mliečne výrobky, zmrzlinu, rôzne keksíky a sušienky. Rodičia musia pozorne študovať etikety výrobkov, pretože mliečna bielkovina sa nachádza v mnohých z nich.“

Dobrá správa je však tá, že deti obyčajne z alergie na mlieko vyrastú a evidentné zlepšenie nastáva najmä po šiestom roku života. Neskôr je možné mlieko a výrobky z neho do jedálneho lístka postupne zaraďovať, aj keď pri závažných alergiách to treba robiť opatrne. Imunitný systém má totiž, našťastie, aj schopnosť zabudnúť, že sa mu pred rokmi čosi nepáčilo. Alergici na mliečnu bielkovinu majú často skríženú alergiu aj na sójové či kozie mlieko. Nemôžu ich teda piť. „Dôležitým preventívnym faktorom je dojčenie,“ upozorňujú odborníci.

Dojčené deti vo všeobecnosti menej trpia všetkými druhmi alergií, nielen tými na mlieko či iné potraviny. Ďalej treba dbať na postupné zaraďovanie jednotlivých potravín do jedálneho lístka v závislosti od veku. Deti do jedného roka nemajú jesť med, čokoládu, jahody, orechy, ryby a podobne. Pre deti alergikov platia ešte prísnejšie kritériá na zaraďovanie potravín do jedálneho lístka. Nedojčeným deťom, ktorých rodičia sú alergici, sa dávajú tzv. hypoalergénne mlieka. „Bielkoviny mlieka v nich sú čiastočne rozložené, pretože nejakú toleranciu imunitného systému voči bielkovine v mlieku chceme navodiť. Nedojčené malé deti s potvrdenou alergiou na mlieko pijú špeciálne formuly s úplne rozloženými mliečnymi bielkovinami – tzv. hydrolyzáty mlieka.“

Probiotiká takmer na všetko
V poslednom období sa pri liečbe neznášanlivosti mlieka i alergií čoraz častejšie dostávajú do popredia „priateľské baktérie“ – probiotiká. „Majú veľkú výhodu – nepoškodia, ale môžu mať mnoho pozitívnych účinkov. Robili sme s probiotikami aj štúdiu u detí s bolesťami brucha, ktorým po dvoch-troch týždňoch užívania probiotík veľmi pekne ustúpili ťažkosti. Pri intolerancii laktózy môžu probiotiká pomôcť upraviť jej trávenie. Jestvujú rozsiahle štúdie o tom, že probiotiká pomohli zlepšiť stav ekzémov.“ Potravinovým alergikom je možné predpísať aj tzv. kromoglykáty, čo sú lieky, ktoré pomáhajú zabraňovať priepustnosti čreva pre alergény. Deťom s alergiou na mlieko je niekedy potrebné dodávať vápnik aj v tabletkách, hoci lekári to nevidia radi. Najlepšie je nahradiť prísun vápnika z mlieka potravinami, ktoré ho obsahujú veľa.

Potraviny s vysokým obsahom vápnika
Obsah vápnika vo vybraných potravinách (mg/100 g potraviny)

  • kravské mlieko 120
  • ovčie mlieko 190
  • kozie mlieko 142
  • jogurt 150
  • eidamská tehla 950
  • topený syr 550
  • tvaroh 60
  • slepačie vajce 54
  • ľanové semená 195
  • slnečnicové semená 70
  • sója 256
  • tofu 128
  • fazuľa 113
  • lieskové orechy 181
  • vlašské orechy 96
  • mak 1357
  • brokolica 105
  • pažítka 218

Obsah laktózy v mliečnych výrobkoch (v mg/100 g potraviny)

  • jogurt 10,0
  • cmar 5,2
  • mlieko 4,8
  • smotana 4,5
  • šľahačka 3,2
  • tvaroh 2,6
  • ementál 2,3
  • eidam 1,9
  • kyslé mlieko 1,9
  • kefír 1,3
  • topený syr 1,0
  • maslo 0,6
debata chyba

+ Nepodliehajte panike, všetko sa čoskoro vráti do normálnych koľají.
Prehodnoťte svoj postoj a začnite na sebe...

+ Pokúste sa prestať so závislosťami, škodia vám viac ako si myslíte.
Nemôžete myslieť len v prospech seba, mali...