Podľa môjho názoru je zradné vybrať jedného speváka, ktorého tvorbu majú ďalší interpretovať a to hneď dvakrát. Každý hlas je doma niekde inde a ako sme si mohli všimnúť, najmä dievčatám boli pesničky prinízko. Je to však o to zvláštnejšie, že práve v tomto kole bolo výnimočne dovolené si piesne pretransponovať.
Porota bola očarená z prvého výkonu večera v podaní Dominiky Mirgovej. Z môjho pohľadu a v mojich ušiach však táto vec vyznela ako ľudovka. Prílišné vibráto uberalo zo zrozumiteľnosti a aj porotou spomínaný jódlovací afekt sa do slovenčiny veľmi nehodí. Okrem toho by si mala Dominika uvedomiť, čo sú dlhé a krátke samohlásky. Svetlo je svetlo a nie svetlooo. Dominika má skvelý výraz a na pódiu je ako doma, ale táto verzia piesne Zažni na mňa po speváckej stránke pôsobila miestami iritujúco. Iná káva však bolo jej druhé vystúpenie. Skladba Nespáľme to krásne v nás bola podľa mňa neporovnateľne lepšia. Prehnaný afekt bol preč. Zaspievala to nežne a citlivo… myslím, že to bolo jedno z jej najlepších vystúpení.
Robo Šimko sa zasa raz vynašiel a zo Žbirkovej tvorby si vybral tvrdšie skladby, ktoré mu ako rockerovi sadli. V jeho prípade by som popracovala s artikuláciou. Prvé vystúpenie nebolo zlé, ale som uňho zvyknutá na lepšie. Prekvapivo mi v ňom chýbala dynamika, a tak sa mi celá pieseň zliala dokopy. Pripadala mi málo korenená a málo vyhraná. Druhý pokus mu podobne ako Dominike vyšiel o dosť lepšie, aj keď problémy s artikuláciou pretrvávali. Robo však výborne komunikuje s publikom a vrátil sa k svojmu tradične presvedčivému a vyrovnanému speváckemu prejavu.
Začiatok Atlantídy bol Vierke Berkyovej nízko a keď spievala o oktávu vyššie bolo to zasa na hrane…a na mňa to pôsobilo ukričane. Nehovoriac už milióntykrát, že netuší o čom spieva. Ak spevák nevie o čom spieva, nemôže vložiť do prejavu patričné emócie. Okrem toho mám pocit, že jej čeština ide lepšie ako slovenčina, preto by mal na jej rodnom jazyku, ale najmä na jazyku, v ktorom bude pravdepodobne ďalej spievať, niekto intenzívne zapracovať. V piesni Dvaja si kontrolovala prízvuk a text jej bol zmyslom určite bližší ako Atlantída. Prekážalo mi však, že ho odspievala príliš sekane, až skackato. Vierka v tomto vystúpení pôsobila príjemne a čulo, no aj napriek tomu z nej necítim nadšenie, a teda po jej výkonoch chýba aj vo mne.
Martin Konrád…Prvá pesnička mu bola príliš nízko (ako je v tomto kole už bežné) a v podstate som sa celý čas nudila. Tak ako porota pochválila Šimka, že mu zatiaľ sadlo každé kolo, tak mám u Martina pocit, že mu nesadlo ešte ani jedno. Pieseň Poraď si sám je energická vec a Martin v nej vyznel unavene až mdlo (aj keď spevácky patrila podľa mňa k jeho lepším výkonom). Problém je ale, že takto na mňa pôsobí pri každom svojom vystúpení. Vytvorila sa okolo neho akási povesť šoumana a rebela, aj keď nechápem prečo. Pravdepodobne kvôli imidžu. Hovoriť v jeho prípade o šou mi príde až nemiestne. Martin je na pódiu statický, často spieva do zeme, o rebélii počul asi len od poroty a ak podľa nich nie je dobrým spevákom, tak nerozumiem, čo ich na ňom tak fascinuje. Možno by bola celá porota prekvapená, aký Martin vlastne nie je šouman, keby si pustili jeho doterajšie finálové vystúpenia jedno za druhým. Možno by ich prekvapilo, aké sú všetky jednotvárne a rovnako nudné.
Ivke Kováčovej chýbalo v Prvej trošku viac dynamiky, ale inak jej vystúpeniu nemožno nič vytknúť. Myslím, že v jej prípade znela slovenčina najčistejšie. Oceňujem jej drobné improvizácie a vyzeralo to, že sa na pódiu cíti naozaj dobre a uvoľnene. Podobne na mňa pôsobila aj pri druhej skladbe, aj keď jej hlas bol v dolných polohách trochu roztrasený. Mala som pocit, že čaká na vyššie miesta a refrény o oktávu vyššie jej naozaj sadli. Ivka vyzerala oddýchnuto a cítila som z nej veľmi príjemnú energiu.
Možno som tvrdá, no mám pocit, že tohtoročná Superstar začína byť pre mňa príliš unavujúca. Dlhočizné prenosy, nekonečné utišovanie publika, neustále vyzdvihovanie (podľa mňa chýbajúceho) showmanstva a charizmy Martina Konráda na úkor lepších spevákov. Príliš často sa na môj vkus opakuje tá istá šablóna, vlastne každú nedeľu večer. Mám pocit, že ma tu už nič nemôže prekvapiť, nič ohúriť.
Ale asi len nie som pre tento ročník vhodným adresátom.