Svoju chorobu, ktorá ho z profesionálneho života postupne odstrihávala, znášal herec statočne. "Dnes sú už rôzne možnosti liečby, a keby to aj náhodou nevyšlo, nebudem prvý ani posledný," povedal pred časom v jednom z mála rozhovorov, ktoré v posledných rokoch poskytoval médiám.

Hereckí kolegovia spomínajú na známeho herca so smútkom. "Telefonovala som s ním pred pár dňami a povedal mi, že je vo finále. Neverila som. Ponúkala som mu ešte očistnú kúru s aloe vera, ale on vravel, že teraz dôveruje len lekárom. Bohužiaľ lekárska veda zatiaľ tak nepokročila, aby neexistovali choroby...," povedala v reakcii na túto smutnú udalosť herečka Soňa Valentová. "S Miškom sme spoločne zažili finále v Maľovanom na skle viac ako 2500 krát. Vždy som si ho zobrala ako biela smrť v ľudovom kroji. Ale potom nasledovalo veselé finále, klaňačka...Bol výnimočný svojim ironickým humorom i tým, že si nepripúšťal zlé veci. Vedel človeka dobre pobaviť. Je mi za ním veľmi ľúto a už som si to odplakala."

"Michal Dočolomanský bol pre mňa výnimočný hlavne tým, že som s ním začala robiť jedno z mojich prvých predstavení. Na skle maľované. Bol ku mne veľmi dobrý a priateľský, čo som si vôbec nepredstavovala, že môže byť k takej mladej, začínajúcej, neznámej osobe. Mala som k nemu veľkú úctu, veď bol idolom od detstva. Prekvapil ma tým, že si so mnou asi po mesiaci skúšok potykal. Aj moja dcéra si na neho vždy spomína, ako s ňou žartoval a rozprával jej vtipy, keď prišla do divadla," spomína ďalšia herecká kolegyňa Michaela Čobejová.

"Poznali sme sa veľmi dlho, veľa sme spolu aj hrali, tak v divadle ako v televízii. Čo mám povedať... Mišo bol úžasný človek a obrovský talent. Keby žil v Hollywoode, má už niekoľko Oscarov. Neviem, či sa niekedy s touto stratou vyrovnám," povedala Kamila Magálová. S Dočolomanským si zahrala aj v divadelnom predstavení Slečna Júlia, ktoré režisér Ľubomír Vajdička neskôr nakrútil ako televíznu divadelnú inscenáciu. "Pre mňa je to šok," uviedol prekvapený Vajdička o smrti svojho hereckého kolegu. "Je to herec, ktorý je nenahraditeľný. Ja viem, že sa hovorí, že všetci sú nahraditeľní, ale nie je to tak. Mišo bol predstaviteľ úžasných úloh. Bol to kultový herec, je mi za ním smutno," zdôraznila Zdena Studenková jedinečnosť svojho kolegu.

Herečka Helena Krajčiová, ktorá si s Dočolomanským hrala v muzikáli Hello, Dolly! vníma jeho odchod veľmi smutne. "Hovorí sa o tom ťažko, bol to úžasný človek a všetkým nám bude chýbať," uviedla pre Pravda.sk.

Poslednú rolu na doskách SND, postavu v Shakespearovom Skrotení zlej ženy, už nestihol naštudovať. Vedenie divadla vtedy oznámilo, že Dočolomanský odstúpil zo skúšobného procesu zo zdravotných dôvodov. Zákerná choroba sa u herca prejavila už v roku 2004. Pri komplikovanej operácii srdca mu vtedy lekári objavili aj nález na pľúcach. S fajčením však nedokázal prestať ešte niekoľko rokov po diagnóze. 

Jeden z najznámejších a najobsadzovanejších hercov Michal Dočolomanský sa narodil 25. marca 1942 v dedinke, ktorá dnes leží na poľskom území. Jeho rodičia, rumunská matka Floriana a otec Rudolf, rumunský Slovák sa zoznámili v niekdajšom Sedmohradsku. Neskôr sa presťahovali do dedinky Niedzica, kde sa narodil aj Dočolomanský.

Už trinásťročnému Michalovi učaroval svet ochotníckeho divadla a v rovnakom veku dostal aj prvú úlohu v hre Snehová kráľovná Hansa Christiana Andersena. Nasledovali ďalšie role v ochotníckych predstaveniach. Hoci jeho cesta k herectvu vyzerala spočiatku priamočiaro, Dočolomanský si v nej urobil prestávku učením za automechanika. Po tejto škole však už nasledovala Vysoká škola múzických umení, ktorú absolvoval v roku 1964. V rovnakom roku sa stal členom Činohry SND a stvárnil vyše stovky postáv.

"Keď som ako mladík chodieval denne okolo SND, vždy som si pomyslel: panebože, keby som tu tak mohol raz hrávať.... A pocit, že už od študentských liet až doteraz patrím do SND, je fantastický. Je pre mňa šťastím, že som sa členom tohto výnimočného tímu stal ešte ako poslucháč VŠMU a že som jeho súčasťou dodnes. ... Zahral som si dosýtosti, a to je pre herca to najdôležitejšie, " povedal pri príležitosti otvorenia novej budovy SND Dočolomanský.

Sympatický herec a častý kladný hrdina patril medzi najúspešnejších a najčastejšie obsadzovaných slovenských hercov. Nezabudnuteľná je jeho titulná postava v Ibsenovej dráme Peer Gynt, Mortimer v komédii Brooklynská noc, v muzikále Neil Simona: Pozor na Leona a v mnohých ďalších. V roku 1974 ho režisér Karol Zachar obsadil do úlohy Jánošíka v slávnom muzikále Ernesta Brylla a Katerzyny Gärtnerovej Na skle maľované - táto rola urobila z herca absolútnu ikonu muzikálového divadla na Slovensku. V roku 1999 sa konala 555. repríza tohto muzikálu a Dočolomanský bol jedným z troch hercov z pôvodného obsadenia.

Dočolomanský vo svojej najznámejšej úlohe - Jánošíka v muzikáli Na skle maľované

Popri práci na doskách, ktoré znamenajú svet, sa herec presadil aj na filmovom plátne. Medzi najznámejšie patria jeho kreácie v snímkach Medená veža (1970), Stratená dolina (1981) či seriál a film Tisícročná včela (1983). Účinkoval tiež v mnohých českých filmoch, čo z neho urobilo mimoriadne obľúbeného herca a idol ženských sŕdc v celom bývalom Československu. Medzi vydarené patria aj jeho komické stvárnenia postáv v príbehoch ako Adela ešte nevečerala (1977) alebo Tajomstvo hradu v Karpatoch (1981).

Dočolomanský sa realizoval aj v dabingu. Jeho hovorené slovo pri večerníčkoch poľského rozprávkového seriálu Macko Uško detskí diváci milovali. V roku 1982 získal ocenenie zaslúžený umelec, o pätnásť rokov neskôr bol odmenený Rádom Ľudovíta Štúra 1. triedy. V tom istom roku získal cenu Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu.

Dočolomanský žil v Bratislave, mal dve deti.

Filmografia Michala Dočolomanského

• 1962: Výlet po Dunaji (Miško)
• 1963: Tvár v okne (Haruštiak)
• 1964: Každý týždeň sedem dní (Štefan)
• 1968: Dialóg 20-40-60
• 1969: Kolonie Lanfieri (mladý Dribb)
• 1970: Medená veža (lekár)
• 1970: Naši pred bránami (Vlado)
• 1972: Zajtra bude neskoro (Brauniss)
• 1973: Dny zrady (Jan Šverma)
• 1973: Hriech Kataríny Padychovej (Štefan Padych)
• 1973: Skrytý prameň (Vavrinec)
• 1974: Do zbrane, kuruci! (Lukáš Michalič)
• 1975: Horúčka (Pavol Sámel)
• 1976: Červené víno (Rochus)
• 1976: Stratená dolina (Mišo)
• 1977: Adéla ještě nevečeřela (Nick Carter, krajan Matějka)
• 1977: Penelopa (Viktor Kuzma)
• 1977: Vítězný lid (dr. Gustáv Husák)
• 1978: Poéma o svedomí (dr. Gustáv Husák)
• 1978: Sneh pod nohami (tréner Kováč)
• 1981: Noční jazdci (Marek Orban)
• 1981: Plavčík a Vratko (kráľ Svetoslav)
• 1981: Tajemství hradu v Karpatech (gróf Teleke z Tölökö)
• 1983: Mŕtvi učia živých (ing. Oršuľa)
• 1983: Tisícročná včela (Valent Pichanda)
• 1986: Cena odvahy (vedúci výskumu Záruba)
• 1987: Strašidlá z vikýře (Vilda)
• 1989: Právo na minulosť (vyšetrovateľ)
• 1990: Súkromné životy (herec)
• 1991: Corpus delicti (Chlad)
• 1991: Un coeur à prendre (TV - Dva kroky od raja), r. Michel Vianey, Francúzsko (Jeff)
• 2002: Perníková věž (Jakubov otec)