Aj na slovenskom webe už dnes užívateľ nájde desiatky blogov, ktoré sa venujú móde. Ten, ktorý založila Marika Majorová, je však v lokálnom kontexte prelomový.
Povolaním copywriterka a vášnivá fotografka v slovenských uliciach zachytáva vizuálne aj emocionálne príťažlivé momenty, ktoré sú jasným odkazom. Nad Slovenskom v rámci módy rozhodne netreba lámať palicu.
Človek sa len tak jedného rána zobudí a povie si, idem blogovať?
Ako ste začínali vy?
Uvažovala som nad tým dlhšie. Na začiatku som sa neorientovala v českých
ani slovenských blogoch, vlastne som netušila, či blogová scéna v našom
prostredí existuje. Sledovala som najmä amerických, prípadne francúzskych
blogerov a ich tvorbu. Vždy ma bavila fotka a mám rada módu. Bavia ma tiež
ľudia, príbehy a písanie, povolaním som copywriter. Pospájaním týchto
elementov sa kdesi sformovala túžba vytvoriť si vlastný blog a robiť ho na
Slovensku. Dlho som váhala, ale okolie ma v tom povzbudzovalo. A finálny
impulz prišiel počas Silvestra 2009 v Českom Krumlove. Kúpila som si
nemecký Vogue, kde bol horoskop na celý rok. Rybám veštili suverénne
najlepšiu konšteláciu hviezd široko-ďaleko. Vraj čoho sa Ryba v tom roku
chytí, môže sa skončiť iba úspechom. Takémuto argumentu sa nedalo
odolať.
Fotografovanie seba samého pred zrkadlom alebo hotové litánie
kritiky – aj také sú módne blogy, ktoré vo svete existujú. Vy
fotografujete bežných ľudí, staviate na pozitívnom prístupe –
ukazovaní toho, čo považujete za vkusné, pekné a zaujímavé. Prečo ste sa
rozhodli ísť touto cestou?
Položila som si otázku, na aký blog by som chcela chodiť ja sama. Nechcela
som fotografovať seba. Radšej stojím za objektívom fotoaparátu ako pred
ním. Ale poznám a sledujem výborne tvorené tzv. self-style blogy, kde bloger
prezentuje svoj vlastný štýl. Jasné, aj ja si z času na čas pozriem
módne peklo, lebo je to sranda. Ale baví ma nachádzať a tvoriť pekné veci.
Netúžim niekoho zhadzovať na internete, negatívneho obsahu sa nájde dosť.
Rozhodla som sa prinášať veci, ktoré ma baví robiť, ktoré môžu byť pre
čitateľov inšpirujúce.
V súvislosti s módnymi blogermi sa však objavujú aj kritické
hlasy. Šéfredaktorka talianskeho magazínu Vogue Franca Sozzaniová napísala
úvahu o tom, že blogeri sú len epidémia a ich sláva potrvá pár minút.
Prečo myslíte, že toľko kritických hlasov prichádza práve z módnej
brandže?
Podľa mňa to je čiastočne prirodzená obranná reakcia, keď vám niekto
siaha na teritórium. Mám kvalitné módne a dizajnové časopisy veľmi
rada – vážim si energiu ľudí, ktorú do nich vkladajú. Môj otec je
novinár, takže viem, koľko energie taká tvorba stojí. Internet je ale
veľmi silné médium, ktoré spôsobilo čiastočný pokles predaja tlačených
módnych magazínov, na internete a blogoch máte všetko zadarmo a rýchlo.
Veľa sa tiež hovorí o trende tzv. demokratizácii módy – trendy z mól
a z ulice sa miešajú, každý môže prezentovať vlastný štýl, každý
môže byť štylista, mať blog a prispievať naň, čím len chce. Ale tak,
ako neprežije slabý časopis, neprežije ani slabý blog – v tom je tiež
demokracia.
Ak niekto robí blog iba preto, aby bol slávny a sedel v prvom rade na
prehliadkach a nemá hodnotný obsah, France Sozzaniovej celkom rozumiem. Ale aj
pri blogovaní je dôležité oddeliť ľudí, ktorí berú blog ako svoj
tvorivý priestor, a robia ho dobre a inšpiratívne, od jednotlivcov, ktorí
riešia iba svoje ego. Z môjho pohľadu sú blogy otvorený, tvorivý a
prezentačný priestor pre kohokoľvek, kto na to má, a nový komunikačný
kanál či už pre návrhárov, značky, alebo médiá – a mnohí s ním
dokážu pracovať a komunikovať cezeň. Netrúfam si odhadnúť životnosť
blogov ako formátu, o pár rokov tu môže byť pokojne nejaký
iný kanál.
Mnoho blogerov pracuje sporadicky, pre vás je typická
pravidelnosť – aktívne stránku napĺňate novými príspevkami a
fotografiami. Musí to byť časovo náročné.
O tom by asi najlepšie vedel rozprávať môj priateľ. Vyhráža sa mi, že
vydá knihu o živote s blogerkou. Náplňou je blog moje hobby, ale časovo
je ako môj druhý džob. Potrebujem tráviť čas fotením – či už
náhodným na ulici, alebo dohodnutým s dizajnérom, na akcii. Následne fotky
treba spracovať, editovať príspevky, napísať texty – píšem
v angličtine aj slovenčine – a robiť to pravidelne. Niekedy sa mi darí
viac a niekedy menej, ale snažím sa, aby si ľudia k rannej káve našli
nový príspevok.
Dokáže si blog na seba zarobiť?
Na základe mojej práce som získala zákazku na fotenie reklamnej kampane pre
Avion Shopping Park. Minulý rok som dokumentovala tvorbu šiat v rámci
vyhlásenia ceny mladého módneho tvorcu Tatra banky. Oslovili ma aj
z Elle.com, aby som pre nich fotila streetstyle (pozn. red.: štýl z ulice) a
všetky tieto činnosti boli honorované. Bol by ideálny prípad, aby sa
človeku vrátilo aspoň to, čo do blogovania investuje, možno aj
trošku viac.
Kývli by ste investorovi, ktorý by prišiel s ponukou odkúpiť
celý blog aj s obsahom a zároveň by vám ponechal voľnú ruku v ďalšom
napĺňaní?
V prvom rade by som určite riešila, kto je investor. Sú firmy alebo značky,
do spolupráce s ktorými by som išla, sú aj také, s ktorými nie. Asi by
som zvažovala ponuku, pokiaľ by blog zostal esenciou toho, čím je a bola by
som presvedčená, že čitateľom niečo dá. Zahltiť stránku reklamou je
ľahké, ale stále treba myslieť na čitateľov – aby z návštevy blogu
mali radosť. Pokiaľ by prišla ponuka, kúpime ťa, ale budeme blog robiť po
našom, odmietla by som. Ale najmä, v našich trhových podmienkach to zatiaľ
nevidím vôbec ako reálnu možnosť.
Fotografujete štýl ľudí v uliciach. Aká podľa vás je
slovenská móda?
Momentálne sa veci menia. Aspoň ja to tak vnímam. Ľudia veľa vecí
hľadajú na internete. Tam nájdete nielen inšpiráciu, ale rovno si
jednotlivé kúsky môžete aj kúpiť. Keďže ulice s objektívom prechádzam
už vyše roka, uvedomila som si to aj sama. Túto jar bolo všetko pestrejšie
a odvážnejšie ako na jar pred rokom.
Obstojíme v porovnaní so svetovými metropolami?
Minulý rok som navštívila New York a začiatkom roka som sa bola pozrieť na
týždni módy v Paríži. Vtedy som si v duchu hovorila: Ako sa odtiaľto
môžem vrátiť do Bratislavy? V New Yorku vás ohúri tá rozmanitosť a
nápaditosť. Ale som späť, a ako som už povedala, príjemne prekvapená.
Stále to nie je ako prechádzať sa po Soho alebo Brick Lane v Londýne, ale
napríklad nedávno som sa zúčastnila na hudobnom festivale Grape
v Piešťanoch a Slováci sa mi odrazu v obliekaní zdali odvážnejší,
otvorenejší. Asi začínajú mať z módy jednu z radostí života.
A vy sa v móde považujete za odvážnu?
Myslím, že nikto z môjho okolia by ma tak nenazval. Mám rada klasické
kúsky občas mužského strihu, občas veľmi ženské, oživené aktuálne
trendovými detailmi. Inšpiráciu, aj v drobných prvkoch, často nachádzam
práve na ulici. Uvidím niekoho s atypicky uviazaným šálom a poviem si,
jéj super, aj takto to ide, vyskúšam. Dúfam, že podobným spôsobom
pôsobí na ľudí aj môj blog – ako miesto inšpirácie a radosti.
Marika Majorová píše a fotografuje na blogu Tonbogirl.blogspot.com.
Celá debata | RSS tejto debaty