Tieto štatistické údaje spolu s ďalšími informáciami prezentoval na tlačovej besede hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre neurológiu profesor Pavel Traubner pri príležitosti Dňa boja proti mozgovej mŕtvici, ktorým je 16. máj.
Najbežnejší typ mozgovej mŕtvice je spôsobený prekážkou v krvnom prietoku, ktorá prerušuje dodávku nevyhnutného kyslíka a živín do mozgu, čím odumiera mozgové tkanivo. Tento prvý typ mozgovej mŕtvice tvorí 83 percent všetkých cievnych príhod a odborne sa nazýva ischemická mozgová príhoda. Ďalšiu príčinu mozgovej mŕtvice, označovanú ako hemorágia, predstavuje prasknutie krvných ciev prekrvujúcich mozog, čím dochádza k presakovaniu krvi do mozgu a jeho okolia. K tvorbe krvnej zrazeniny (aterotrombózy) môže dôjsť kdekoľvek v tele, teda aj v tepnách, ktoré prekrvujú srdce, v dôsledku čoho vzniká srdcový infarkt. Okrem mozgovo-cievnych príhod (mozgových porážok) a srdcovo-cievnych príhod (infarktov) jestvuje ešte tretí typ cievnych príhod, ktorými sú ochorenia periférnych artérií dolných končatín. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) predstavovala aterotrombóza v roku 2005 hlavnú príčinu úmrtí v celosvetovom meradle – viac ako AIDS a rakovina.
Nezdravá životospráva, zvýšená hladina cholesterolu, či nedostatok pohybu spôsobujú ukladanie tuku do výstelky ciev a ich postupné upchávanie, ktoré môže napokon zastaviť prietok krvi (ischémia), alebo spôsobiť prasknutie cievy (hemorágia) v mozgu.
Najbežnejšími príznakmi mozgovej príhody je náhly vznik slabostí alebo stŕpnutí tváre, rúk, alebo nôh, najčastejšie na jednej strane tela, rečových problémov, porúch videnia na jedno alebo obe oči. Medzi ďalšie sprievodné znaky patrí problematická chôdza, závraty, či silné bolesti hlavy.
Mozog je najdôležitejším orgánom ľudského tela, ktorý riadi funkciu ostatných orgánov a jeho zlyhanie, respektíve oslabené fungovanie predstavuje zníženie kvality života. Približne tretina pacientov z 15 miliónov prípadov mozgovej mŕtvice ročne končí s trvalými následkami vo forme trvalej invalidity a sú vyradení z pracovného procesu. Tieto faktory sa podieľajú na vzniku depresie, ktorou trpí mnoho ľudí po mozgovej porážke. „Medicína sa v súčasnosti snaží nielen zachrániť ľudský život, ale urobiť ho aj kvalitnejším,“ hovorí o poslaní dnešnej medicíny Traubner. K tomu podľa neho patrí nielen zachovanie života, ale aj čiastočné, či úplné začlenenie späť do života po prekonaní mozgovej mŕtvice, ktorá často zanechá trvalé následky na mobilite, či verbálnych schopnostiach.
Hoci za posledné roky mierne klesla úmrtnosť na mozgovo-cievne príhody, Traubner považuje za kľúčovú prevenciu, ktorá môže zásadným spôsobom znížiť počet mozgových mŕtvic. Medzi ovplyvniteľné rizikové faktory mozgovej mŕtvice patrí vysoký krvný tlak, nepravidelná činnosť srdca, predchádzajúca mŕtvica, cukrovka, prekonaný infarkt, fajčenie, obezita, nedostatok pohybu, diéta a nadmerná konzumácia alkoholických nápojov. Záštitu nad edukačnou aktivitou Zauzlil sa vám život?, ktorej cieľom je nielen predchádzať mozgovej mŕtvici, ale aj poskytovať informácie tým, ktorí ju prekonali, prevzala Slovenská neurologická spoločnosť.
