Príbeh autora niekoľkých patentov od bezdrôtového telegrafu až po navijak na rybársky prút zaujímal Stanislava Štepku už roky. "V roku 1985 som písal Milanovi Lasicovi, že mám plnú hlavu Jozefa Murgaša. Čím viac som sa o ňom dozvedal, tým viac som sa bál. Keď ho hrám na javisku, mám pred ním ostych a trému. Ja ho nechcem hrať takého, aký bol. Pamätníci mi hovorili, že to bol veľmi výbušný človek, energický chlapisko. Ja ho hrám naschvál miernejšie. Nie všetci musia vedieť, že bol taký,“ hovorí Stanislav Štepka. Inscenácia Niekto to rád slovenské bude v tradičnom duchu Radošinského naivného divadla, doplnená o pesničky Ľubice Čekovskej na Štepkove texty.
"Nenapísal som životopisnú hru, napísal som hru na motívy jeho života, ako to už mám vo zvyku. A nie je to ani klasická inscenácia, ale radošinský naivný muzikál. Úvaha o talente a o tom, či sa máme biť do pŕs, že sme Slováci, alebo máme urobiť niečo také, aby všetci povedali – aha, to urobili Slováci. Lebo čin je oveľa dôležitejší ako reči a Jozef Murgaš bol muž činu. Nielenže mal pätnásť svetových patentov, ale ako prvý povedal vetu, ktorá zaznela v rádiu: "Počuje ma niekto?“ pokračuje Štepka.
"Jozef Murgaš bol chudobný farár. Ale podarilo sa mu vyzbierať milión dolárov medzi americkými Slovákmi v Spojených štátoch, kde žil, do Zlatého pokladu Československa. Keď sa vrátil v roku 1920 do Prahy, chcel začať učiť fyziku, ale nedostal povolenie, pretože nemal predpísanú kvalifikáciu. Nezaujímalo ich, že mu prijali pätnásť významných fyzikálnych patentov. A tak sa veľmi roztrpčený vrátil do Ameriky,“ prezrádza o Murgašovi Štepka.
Réžie hry Niekto to rád slovenské sa ujal Juraj Nvota, ktorý s Radošinským naivným divadlom spolupracuje už roky a spoluvytvára jeho typickú poetiku. "Keď sa režisér stretne so živým autorom, spolupráca je o to hlbšia. Keď má ešte autor navyše aj vôľu reagovať na podnety, tak sa s hrou dá počas skúšobného obdobia hýbať. Baví ma, keď môžem pracovať s textom, spochybňovať ho. Tak potom vzniká aj poetika,“ hovorí Juraj Nvota. "Každá hra si vytvorí svoj svet a cestu, ktorú prejde. Na jej konci buď zasvieti, alebo prepadne,“ dodáva režisér.
