Účasť na legislatívnom procese, rozpočtové a kontrolné právomoci, spoluúčasť na revízii zmlúv a právo vystupovať pred Súdnym dvorom EÚ umožňujú EP dohliadať nad dodržiavaním demokratických zásad na európskej úrovni.
Legislatívna právomoc
Riadny legislatívny postup prikladá EP a Rade EÚ rovnakú dôležitosť v rôznych oblastiach (ako je správa ekonomických záležitostí, prisťahovalectvo, energetika, doprava, životné prostredie a ochrana spotrebiteľov). Európsky parlament a Rada prijímajú spoločne prevažnú väčšinu európskych zákonov.
Európsky parlament môže legislatívny návrh schváliť alebo zamietnuť alebo k nemu môže predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Kontrolná právomoc
Európsky parlament disponuje viacerými kontrolnými a monitorovacími právomocami. Tie mu umožňujú vykonávať dohľad nad ostatnými inštitúciami ako napr. Európska rada, Rada EÚ, Európska komisia, Európsky Súdny dvor, či Európska centrálna banka.
EP môže tiež sledovať správne využívanie rozpočtu EÚ a zabezpečiť správnu implementáciu noriem Európskej únie. Občania, rezidenti, spoločnosti alebo organizácie EÚ môžu podať EP petíciu týkajúcu sa práva EÚ. Europarlament môže zriadiť vyšetrovací výbor, ktorý sa bude zaoberať porušovaním práva EÚ zo strany členských štátov.
Práca europoslanca
Práca europoslancov si vyžaduje aj cestovanie a výjazdy do terénu mimo pôdu EP. Pravidelne sa preto vracajú do volebných obvodov, či svojich štátov, kde sa stretávajú s občanmi, ktorých v Bruseli zastupujú.
Europoslanci sa stretávajú na spoločných zasadnutiach v Štrasburgu, kde sa každoročne uskutočňuje 12 plenárnych schôdzí, a v Bruseli, kde sa uskutočňujú dodatočné plenárne schôdze, ako aj schôdze výborov a politických skupín. Pracovné podmienky poslancov sa vysvetľujú v štatúte poslancov z roku 2009.
Slovensko v súčasnosti zastupuje v Európskom parlamente 14 poslancov.
Európsky parlament kladie veľký dôraz na integritu a transparentnosť politických aktivít svojich poslancov, ako aj zodpovednosť v súvislosti s týmito aktivitami. V snahe zaručiť ich zaviedol EP množstvo pravidiel a opatrení, ktoré sa ešte viac posilnili v roku 2023 v rámci komplexného procesu revízie.
Poslanci EP sa riadia Kódexom správania, ktorý je platný od roku 2012. Naposledy bol prepracovaný v roku 2023. Jeho hlavná zásada spočíva v tom, že poslanci konajú výlučne vo verejnom záujme a pri výkone svojej práce uplatňujú nestrannosť, poctivosť, transparentnosť, svedomitosť, čestnosť, zodpovednosť a úctu voči dôstojnosti a povesti EP.
Plat europoslanca
Všeobecne platí, že poslanci EP dostávajú rovnaký plat v súlade s jednotným štatútom, ktorý vstúpil do platnosti v júli 2009.
Od 1. júla 2023 predstavuje hrubý mesačný plat poslancov EP 10 075,18 eur (po zdanení a po odvodoch v Bruseli je to v čistom 7 853,89 eur). Členské štáty môžu plat zdaniť aj podľa vnútroštátnych daňových predpisov. Základný plat predstavuje 38,5 % základného platu sudcu Súdneho dvora Európskej únie.
Existuje niekoľko výnimiek: poslanci EP, ktorí boli poslancami Parlamentu aj pred voľbami v roku 2009, sa mohli rozhodnúť, aby sa na ich plat, dočasný príspevok po zániku mandátu a dôchodok aj naďalej uplatňoval predchádzajúci vnútroštátny systém.
Zlaté dôchodky
Pôsobenie v EP prináša veľké finančné výhody nielen počas výkonu mandátu, ale aj na dôchodku. Tým, čo sedeli v jeho laviciach štyri funkčné obdobia, príde každý mesiac na účet viac peňazí, ako poberajú doživotnú rentu bývalí slovenskí prezidenti.
V súlade so štatútom majú bývalí poslanci po dovŕšení 63 rokov života nárok na starobný dôchodok. Dôchodok sa rovná 3,5 % platu poslancov EP za každý celý rok výkonu mandátu a jednej dvanástine tejto sumy za každý ďalší celý mesiac mandátu, najviac však 70 % platu poslancov EP. Náklady na tieto dôchodky sú hradené z rozpočtu Európskej únie.
Doplnkové dôchodkové zabezpečenie, ktoré bolo zavedené pre poslancov EP v roku 1989, nie je od júla 2009 k dispozícii a postupne sa úplne ruší.
Čítajte viac Brusel ako zlatá baňa. Slovenskí europoslanci majú penzie v tisícoch eur