Posledné finále okrem už známej superstárovskej kapely ozvláštnil aj skvelý orchester SND. Dievčatá pricupkali na pódium v krásnych večerných róbach a Adela s Pycom dali niekoľko lekcií bontónu. Toto kolo bolo ozvláštnené aj tým, že si v ňom finalisti okrem sólovej skladby strihli aj po jednom duete.
Ako prví na scénu prišli Marcel Berky a Robo Šimko. Zaujímavá kombinácia r´n´b speváka a metalistu. Chlapci si to ale šikovne podelili. Marcelovi pekne vyzneli refrény a Robovi zasa slohy. Plus pre Marcela je v tom, že podržal rockera v dvojhlasoch, kde bol Robo trochu neistý a občas vypadával. Toto dueto však obidvom vzhľadom na ich hlasovú rozdielnosť sadlo a ako povedal Paľo, počuli sme v nej pekné hlasové kombinácie oboch interpretov.
Ivka Kováčová vo svojom sólovom speve predviedla podľa môjho názoru parádny výkon. Nemožno jej uprieť skvelý nástup a nasadenie až do konca. Pieseň Hero podala citlivo, no nie pateticky, aj keď je pravda, že mohla ubrať z kudrliniek. V každom prípade som pri jej výkone ani nemukla a to sa nestáva často.
Martin Konrád v tomto kole prekvapil nielen porotu, ale aj mňa. Pieseň od Aerosmith odspieval na svoje pomery nadpriemerne…lenže problém je ten, že speváka nemožno vnímať len v rámci „jeho pomerov“ a ak ho porovnám s výkonmi ostatných, tak by nebolo fér jeho vychváliť a zvoziť Vierku či
Marcela, ktorí sú podľa mňa kvalitatívne lepší, no ten večer im až tak nevyšiel… Zistila som, čo mi u Martina najviac chýba. Je to farba hlasu. Konkrétnejšia, zaujímavejšia. Na mňa bohužiaľ pôsobí príliš obyčajne, nezaujímavo…
Vierka Berkyová zasa raz nevedela o čom spieva, začínam mať pocit, že by naozaj potrebovala ku každej piesni výklad. Začala dosť detsky a v tejto polohe jej nevynikla farba hlasu, ktorý ostal zatvorený. Je zaujímavé počúvať porotu ako hovoria o jej stopercentných výkonoch a vysoko nasadenej latke, lebo sa mi zdá, že takto naposledy spievala v semifinále, mám pocit, že vo finále ju skôr systematicky podlieza. Škoda.
Ďalšie dueto odprezentovala Dominika Mirgová a Martin Konrád. Trošku nekolegiálne a povýšenectvom zaváňajúce mi pripadalo dokrútkové vyhlásenie Dominiky: „Maťo, nepokaz to.“ Nuž, Maťo to nepokazil. Zaspieval príjemne, civilne. Dominika sa do toho naopak pocitovo obula. Využila priestor a možnosti skladby, držala opraty v rukách a piesni One očividne dominovala. Hlas jej v tejto veci pekne vynikol a myslím, že to bolo aj vizuálne veľmi príjemné vystúpenie.
Sólová pieseň Marcelovi Berkymu zas až tak nesadla, aj keď v nej boli niektoré veľmi pekné miesta. V každom prípade pôsobil na pódiu mierne neprítomne. A ak je pravda, že finalisti si piesne nevyberajú, ale sú im pridelené, tak by dotyčný „vyberač“ mal brať do úvahy rozsah spevákov, lebo táto pieseň bola Marcelovi privysoko. Oceňujem preto, že si refrény dokázal melodicky prispôsobiť.
Dominika Mirgová odspievala Unwritten už tradične dobre a aj keď sa v refrénoch trošku rytmicky ponáhľala, podala naozaj veľmi slušný výkon. Aj napriek tomu som sa ku
koncu začala nudiť. Myslím, že jej k dokonalosti chýbalo viac dynamiky.
Dynamika ale určite nechýba u Roba Šimka. Ten začal snáď až s príliš veľkým nasadením (moja kamarátka povedala, že začal ako traktor). Ale páčilo sa mi, že dokázal v piesni udržať napätie od začiatku do konca. Slohy boli jemnejšie, refrény zasa nabrúsené. Tak ako to v tejto piesni má byť. Na Robovi je vidieť, že hrá s kapelou. Nevníma na pódiu len seba, ale aj hudobníkov – to je mi veľmi sympatické.
Vierka Berkyová a Ivka Kováčová vystúpili s duetom na konci programu a svoju interpretáciu obidve zvládli. Zo začiatku na mňa uvoľnenejšie a dominantnejšie pôsobila Ivka, no Vierka to vyrovnala zimomriavkovým feelingom na konci. Myslím, že toto vystúpenie bolo príjemnou bodkou na záver skutočne dlhého večera.
Dramaturgicky na mňa posledná nedeľa pôsobila aj vďaka reklamám trocha rozhárane. Z môjho pohľadu by bolo prijateľnejšie odspievať najprv duetá a po nich sólové veci, alebo naopak. Takto sa dramaturgický zámer 1 dueto a 3 sóla rozbíjal prestávkami. Aj vďaka tomu som mala pocit, že sa nóbl večer vliekol…
