Dlhoočakávaná 3. séria súťaže Slovensko hľadá Superstar už od začiatku sľubovala veľkolepú show, akú ešte našinci nezažili. Myslím, že najmä po vizuálnej stránke je toto kritérium splnené. Tohtoročná Superstar je nablýskanejšia, „nastylovaná“ podľa najnovších trendov, s tradične burácajúcim publikom a veľkolepou scénou miestami pripomínajúcou reklamné plochy na Times Square.
Okrem toho 3. Superstar nesklamala ani výberom semifinalistov (dnes už finalistov). Výborne spievajú, rovnako dobre vyzerajú, ale hlavne z nich niečo ide. Neviem, či to môžem nazvať charizmou, alebo čarom osobnosti…akoby povedal Laco Lučenič, sú zapamätateľní…tá čo robí beat box, tá, čo je nesmelá, tretia sa rada chichoce a štvrtý vypustil krakena. Myslím, že sa ešte máme na čo tešiť.
V nedeľu si finalisti vyberali pieseň, ktorá vznikla v roku ich narodenia. Akékoľvek účesy v tých rokoch leteli, asi by som prežila, keby Marcel Berky nemal tú čudesnú prehadzovačku a Robo Šimko vyholené pramienky nad ušami. Na margo Roba by som poznamenala, že nám predviedol skvelý začiatok, nadupaný, energický. Robo vie komunikovať s publikom, má drive, pôsobil na mňa ako profík a myslím, že v ten večer podal najlepší výkon. Show tak dosiahla v nedeľu svoj vrchol hneď v úvode. Ďalej to až také ružové nebolo…
Dominika Mirgová má krásnu farbu hlasu, ale na rozdiel od poroty by som jej výkon nedala na nahrávku, dokonca si myslím, že jej tá pieseň veľmi nesadla. Celé to na mňa pôsobilo trošku roztrasene a po prvýkrát som u nej počula falošné tóny. Som však presvedčená, že to bolo spôsobené novými podmienkami.
U Ivky Kováčovej sa mi páčia prechody z falzetu do plného hlasu, ale ku koncu pesničky už strácala dych. Spievala veľmi ťažkú pieseň a zbytočne si to ešte skomplikovala prílišnou chôdzou po pódiu. Na škodu je tiež otrocké pridržiavanie sa každého tónu z originálu. A to platí aj u Vierky Berkyovej. Tieto dve baby spievajú naozaj dobre, ale už štvrtý týždeň čakám, kedy spravia v piesni nejakú malú improvizáciu, inú linku ako zaspievala Mariah Carey alebo Whitney Houston. Myslím, že by v tomto mohli byť trošku slobodnejšie a pôsobili by tak osobitejšie. Summa summarum, Ivka a Vierka si vybrali ťažké piesne, ktoré bohužiaľ pôsobili dosť ukričane. Možno by naozaj stačilo nenachodiť počas piesne kilometre po javisku.
Marcel Berky je nezameniteľný, čo hrá v jeho prospech. A aj keď nie som práve vyznávačom hlasov, ktoré sú takto posadené v nose, veľmi sa mi páči jeho prejav a hudobné cítenie. Okrem toho vie robiť svojské melodické kudrlinky a ozdôbky, ktoré ja dokážem nesmierne oceniť. Spolu s Robom patrilo jeho vystúpenie pre mňa k najlepším.
Hm, Tomáš Krak…Tomáš Krak spieval dobre, čisto a…nič to so mnou neurobilo. Mala som pocit, že to nemá výraz, emóciu, žiadnu dynamiku. V tomto sa stotožňujem s Paľom Haberom, nemalo to vývoj. Škoda.
U Michala Chrenka som sa potešila slovenčine a faktu, že túto pieseň ako vyhlásila Dara, zaspieval ako chlap. Natália Hatalová má síce hovorový prejav ľahko infantilný, ale myslím, že z dievčat to v nedeľu odspievala najlepšie. Nie každý tón jej vyšiel, ale podľa mňa mala skvelý výber piesne, mám pocit, že chápe, čo je dynamika, vie čo robiť na pódiu, dobre sa na ňu pozerá. Pekné :)
Martin Konrád je sympatický mladý muž, ale keď spieva mám pocit, že sa mu nechce. Prijala by som, keby sa do pesničky viac vložil a ešte trošku viac artikulácie by nezaškodilo.
Milujem baretky, takže Alex Zelezníková to u mňa v 1. finále stylingovo vyhrala a aj keď vypadla musím povedať, že sa mi dosť páči farba jej hlasu. Je tmavšia a v istých polohách pekne chrapčí. Okrem toho mám pocit, že túto súťaž nebrala až tak vážne, čo som tiež oceňovala a z toho vyplýva fakt, že to asi skoro rozchodí.
Možno 1. finálový prenos nedopadol úplne podľa očakávaní finalistov, ale som si istá, že ak si „decká“ zvyknú na nové podnety, bude dobre.
//P.S.: Prenos bol stráááášne dlhý… ale stráááášne.
//