Kancelár Rieger odchádza z funkcie a postupne prichádza o všetko. Vrátane sebaúcty. Autor sleduje jeho pád a premeny pomaly. Odchádzanie je procesom. O to viac v tomto pozvoľnom vývoji vynikne každý ďalší zlom. V prvej časti hry je ešte Rieger vládcom svojho malého kráľovstva – vily vo višňovom sade. Divák sa zabáva na malom uzavretom svete a jeho figúrkach. V druhej časti už Havel v texte stupňuje citácie zo Shakespearovho Kráľa Leara, Čechovovho Višňového sadu aj z vlastných hier. Rieger postupne podľahne tlaku nastupujúcej politickej garnitúry a vo finále predvedie dokonale ponižujúcu stratu sebaúcty. Svojimi obľúbenými frázami dokáže zdôvodniť, prečo prijíma funkciu poradcu poradcu poradcu poradcu poradcu tajomníka svojho bývalého tajomníka. Jeho rétoriku potom takmer doslova preberá nastupujúci kancelár Klein. Politický kolotoč sa krúti ďalej.
Havel vymenil komunistov za postkomunistických politikov, ale nemusel meniť nič na spôsobe vyjadrovania. Jazyk zložený z fráz funguje ako nástroj moci spoľahlivo aj v Odchádzaní. Havel zostáva verný svojmu typickému rukopisu, blízkemu absurdnej dramatike. Presne štruktúrovaná hra s opakujúcimi sa replikami a frázami, ktoré sú refrénom a prechádzajú z úst do úst, rytmicky graduje.
Dramatik sa pritom sám včleňuje do deja. Ako hlas zhora doň ironicky vstupuje, zastavuje ho, pochybuje, prihovára sa hercom, divákovi, sebaironicky komentuje vlastný text. Scudzovací efekt autorovho komentára je oživením hry a zdôrazňuje iluzívnosť všetkého.
Výzvou pre režiséra bol veľký javiskový priestor. Peter Mikulík dôsledne sledoval text a jeho významy. Robil to však na úkor iného diváckeho zážitku – javiskový jazyk je úplne podriadený textu. Minimalizmu scény chýba nápad. Nijako hru neobohacuje. Ani režisérova interpretácia neponúka nič navyše. Slúži verne autorovi. Aj to je spôsob.
Veľkosti scény sa musel podriadiť aj štýl herectva, nemohol byť vždy civilný. Herci hrajú presne a sústredene. Marián Labuda v úlohe Riegera dôsledne sleduje oblúk jeho premeny, dokáže byť presvedčivý vo všetkých polohách.
Odchádzanie potvrdzuje, že Havel stále dokáže veci presne pomenovať a ironicky ich glosovať.
Hodnotenie Pravdy: 4 z 5 hviezdičiek
Václav Havel: Odchádzanie / preklad: Milan Lasica / réžia: Peter Mikulík / dramaturgia: Martin Porubjak / scéna: Alexandra Grusková / hudba: Peter Mankovecký / hrajú: Marián Labuda, Monika Hilmerová, Jozef Vajda a ďalší / premiéra: 22. novembra v Činohre SND
