Once je írsky nízkorozpočtový film, ktorý tiež rozpráva o ľúbostnom vzťahu. Ale jeho protagonisti sú hudobníci, nie herci, a navyše sú to skutoční životní partneri. Aj preto pôsobí autentickejšie.
Príbeh filmu sa odohráva v Dubline a je veľmi jednoduchý. Pouličný muzikant sa zoznámi s mladou Češkou, ktorá predáva kvety. Chvíľku sa ,,oťukávajú" a potom zistia, že spolu výborne ladia. Po hudobnej aj po ľudskej stránke. Každý z nich má však staré záväzky. Musia sa teda rozhodnúť, či sa ich vzdajú v prospech nového vzťahu alebo sa k nim vrátia.
Ľúbostné melodrámy divákov obyčajne vítajú jemnými tónmi klavíra alebo sláčikových nástrojov. Once otvára rozprávanie záberom na pouličného hudobníka, ktorý hrá na starej gitare a spieva z plných pľúc. Úvod naznačuje, že tento film bude spojený s ulicou viac ako väčšina známych snímok tohto druhu. Že sa zameria na každodennosť, na postavy, ktoré nepatria medzi tých úspešných. Tvorcovia sa zároveň nehrajú s detailmi, netrávili množstvo času tým, aby vypiplali čisté, upravené, oku väčšinového diváka lahodiace obrazy. Zachytávajú prostredie v jeho bežnej podobe. Uprostred pouličného davu alebo v malých bytoch okrajových štvrtí mesta. Pracujú s nehercami. Sú priami.
A priami sú aj hrdinovia filmu. On svoje pocity zvykne naplno vyspievať, ona sa zase nezdráha pozvať svoju novú známosť domov, kde čaká jej malá dcérka a matka. Tí dvaja nerobia nič výnimočné. Ale pri spoločnom hraní, prechádzkach, rozhovoroch im to výnimočne pristane. Rozumejú si, hoci je každý z nich iný. Ponúka sa teda riešenie, že zostanú spolu a divák sa dočká šťastného konca. Čo však znamená šťastný koniec v prípade týchto dvoch postáv?
Dalo by sa možno namietať, že Once sa až príliš krúti okolo sladkobôľnych pesničiek (inak veľmi dobrých) a že scény typu veselé šantenie na pláži patria do kategórie najobohratejších. Aj ten príbeh azda vyvoláva pochybnosti, keď je napísaný na papieri. V podaní Carneyho, Irglovej a Hansarda je však tento film viac ako znesiteľný. Príjemný. A osloví, hoci nerozpráva nič nové.
