Za posledných dvadsať rokov sa úloha muža aj ženy výrazne zmenila a táto zmena mala vplyv aj na vzťahy medzi nimi. „Ženy sa vedia o seba postarať, sú ekonomicky samostatnejšie, snažia sa urobiť kariéru, jednoducho vznikla skupina žien, ktoré si môžu dovoliť žiť samy,“ hovorí psychologička Lýdia Doláková. A ak má žena dostatok finančných prostriedkov na samostatný život bez partnera a takýto spôsob života jej vyhovuje, tak to aj urobí. Samozrejme, za rozhodnutím nemať partnera ani rodinu sa môže niekedy skrývať aj strach zo vzťahu, prípadne sa tak žena rozhodne riešiť sklamanie z predchádzajúcich vzťahov.
Názor okolia
Ženy podľa psychologičky už prestali prihliadať na to, čo si o nich bude myslieť okolie. Necítia potrebu vysvetľovať tetám, susedám, matke ani kolegom v práci, prečo sú samy, prečo sa ešte nevydali a prečo ešte nemajú dieťa a či vôbec svadbu a potomka plánujú. Kedysi ženy, ktoré žili samy, prípadne aj vychovávali samy dieťa, spoločnosť odsudzovala. Súčasná generácia mladých žien sa nebojí žiť tak, ako im vyhovuje a tomuto zmýšľaniu sa začína prispôsobovať aj spoločnosť. Čoraz častejšie sa môžeme stretnúť s reakciami typu, že ak to žene vyhovuje, prečo by nemohla bývať, a trochu zveličené povedané, aj platiť všetko sama. „Samozrejme u staršej generácie sa stále budeme stretávať s určitou nedôverou v takýto spôsob života. Rozhodnutie však závisí od ženy,“ podotýka Doláková.
Byť sama, pretože to tak žena chce, už nie je dôvod na to, aby ju okolie ľutovalo, že si nevie nikoho nájsť, ale ani na odsúdeniahodné pohľady. Kedysi sa ženy nechali skôr tlakom okolia donútiť k tomu, že nakoniec si predsa len niekoho našli, porodili dieťa. Dnešné mladé ženy, ktoré sa dokážu úspešne presadiť v práci, spoznávajú svet, majú svoje záujmy, len málokedy podľahnú nátlaku. Názor zmenia len vtedy, ak to naozaj chcú.
Pochybnosti sú a budú
Ak sa žena rozhodne žiť sama, neznamená to, že svoje rozhodnutie občas nezačne prehodnocovať. Samota totiž niekedy môže byť na prekážku. Osamelo stráviť sviatky alebo niektoré udalosti môže byť veľmi ťažké. Niektoré zase prepadnú pochybnosti o správnosti voľby v čase, keď niektorá kamarátka otehotnie. Mnohé sa však práve v čase narodenia detí kamarátok utvrdia v rozhodnutí, že samy deti naozaj nechcú. A potvrdia si aj to, že nechcú žiť ani s partnerom. Nie sú ochotné vzdať sa slobody, možnosti samostatne o všetkom vo svojom živote rozhodovať, a najmä toho, že nemusia nikomu nič vysvetľovať. Nikto sa na ne nepozerá kritickým okom, keď si kúpia tretí sveter za mesiac, keď prídu domov neskoro z práce a podobne. Majú svoju kariéru, záľuby, priateľov a vzťah berú ako niečo, čo by mohlo ich dokonale zabehnutý život ohroziť.
Čo je normálne
Mnohým sa možno zdá život bez partnera a detí čudný. Podľa psychologičky však na tom, ak sa preto človek rozhodne dobrovoľne, nie je nič nenormálne ani sa o nič neochudobňuje. „Ak to bude chcieť žena zmeniť, zistí, že jej niečo chýba, tak to urobí,“ hovorí psychologička. A ženy, ktoré žijú samy, sa často neochudobňujú ani o sex. Krátkodobé, ale aj dlhodobejšie milenecké vzťahy založené na dohode oboch zúčastnených situáciu riešia k obojstrannej spokojnosti.
Ženy, ktoré žijú samy, budú existovať stále, podľa Dolákovej však vždy bude prevládať skupina žien, ktoré chcú žiť v partnerskom vzťahu.