V čom spočíva úspech seriálu, ktorý už má za sebou dve dekády vysielania a celosvetovú popularitu?
Najväčší úspech je zakliaty asi v tom, že Simpsonovci sú vtipní. Je to ironický a sebaironický seriál, ale popularitu si získal predovšetkým preto, lebo sa točí okolo rodiny. Napriek všetkému, čo na obrazovke vidíte, ide o veľmi konzervatívnu rodinu, ktorá funguje s tradičnými hodnotami. Akokoľvek sa Simpsonovci medzi sebou pohádajú, vždy skončia spolu. Čokoľvek sa udeje, oni sa majú tak radi, že sa nikdy nerozídu a spoločne prekonajú všetko. To je rozprávkový princíp, ktorý sa dnes môže zdať niekomu prežitý, ale myslím si, že ľudia po takom niečom podvedome túžia a tento seriál im to ponúka.
Aký dopad má seriál na slovenského diváka? Dokáže ho prežívať plnohodnotne v rámci kontextu amerických reálií a rôznych vtipných odkazov na udalosti či osobnosti v USA?
Tradičná hodnota rodiny funguje kdekoľvek, je univerzálna. Iné to je s vtipmi, ktoré odkazujú priamo na americké reálie, aj keď je fakt, že Simpsonovci sú seriál, ktorý veľmi málo parafrázuje aktuálne americké dianie. Napríklad v porovnaní so seriálmi Family Guy či South Park tu nájdete odkazov asi najmenej. Ak Simpsonovci odkazujú, tak to robia na úrovni, pri ktorej neznalosť kontextu neodsudzuje diváka do role pasívneho pozorovateľa. Nikdy to nie je urobené tak, že by sme absolútne nerozumeli.
Problém slovenského diváka je však v tom, že mu chýba popkultúrny kontext. My sme do ošiaľu spôsobeného Simpsonovcami naskočili až vtedy, keď seriál bol za zenitom. Na Slovensku sa začal vysielať až v čase existencie TV Luna. Ľudia, ktorí seriál potenciálne pozerali, robili tak na ČT alebo na nemeckých televíznych kanáloch. Simpsonovci nikdy nedosiahli na Slovensku vysokú sledovanosť – možno aj preto, že sa neustále menil vysielací čas. Fanúšik Simpsonovcov nie je bežným divákom. Je to divák, ktorý si vyberá a ktorý nemá televíziu pustenú stále. Stačí trikrát zmeniť vysielací čas a takýto divák je preč.
Existujú aj nejaké ďalšie kategórie diváka?
Mnoho ľudí vníma seriál generačne. „Nastúpia“ do toho seriálu, keď majú šestnásť-sedemnásť, zdá sa im „bohovský a cool“. Potom dôjde k zlomu, keď si povedia, že už by nemali sledovať seriál, ktorý je kreslený a odchádzajú od neho. Je veľmi pravdepodobné, že sa k nemu času vrátia. Pre nich Simpsonovci zostali dôležití. A potom je tu skupina divákov, ktorá nerozumie, prečo je seriál taký fenomén. Sú to sviatoční diváci dvoch-troch epizód, ktoré nesledujú veľmi pozorne. Keďže Simpsonovci majú hĺbku, zbežné sledovanie vám ako divákovi nič nedá.
Do kín práve prišla filmová verzia seriálu s názvom Simpsonovci vo filme. Ako sa vám ako znalcovi a fanúšikovi seriálu páčil?
Keďže sa radím k fanúšikom, do kina som šiel, ale čakal som, že to bude katastrofa. Nebola. Film sa mi zdal urobený najlepšie, ako to išlo za daných okolností. Nehovorím, že bol výborný, ale vzhľadom na to, čo sľuboval, zdal sa mi ako najlepší možný. Neviem si predstaviť, ako by sa dal urobiť inak. Tvorcovia pri filme zachovali štruktúru jednej epizódy, ale neprepchávali dej. Odhalili to, čo v televízii nevidíme. Jedna televízna epizóda je nadžganá gagmi a odkazmi a ak by ste mali sledovať takto štyri diely po sebe, bolo by to únavné. Tvorcovia urobili teda film tak, akoby nezostrihali jednu epizódu a ponechali v nej aj „vatu“. To sa mi zdá veľmi dobré, pretože autori dokázali film prispôsobiť médiu a zároveň ostali verní tradícii.
Simpsonovci alebo South Park?
Jednoznačne Simpsonovci.
Prečo?
South Park je viac groteska, je omnoho krutejší a zdá sa mi omnoho povrchnejší. Kým Simpsonovci sú nejakým spôsobom konzervatívni a láskaví, tak South Park je šokujúci, drsný, provokuje. Tým, že provokuje, zdá sa menej uveriteľný. Naopak Simpsonovci transformujú realitu. Zaujímavosťou je, že Američania síce seriál sledujú, ale masy nemajú rady rodinu Simpsonovcov. Práve preto, lebo ich vnímajú v kontexte s realitou. Uvažujú o Simpsonovcoch ako o skutočnej rodine, vnímajú ich ako metaforu, ktorá nie je bezpečne oddelená fikciou. South Park je len fikcia. Hoci je kontroverzný, nikoho nenapadne ho spájať s realitou.
Kto je vaša najobľúbenejšia postava v seriáli?
Bezmenný predavač komiksov v obchode. Taký ten tučný chlapík, ktorý má obchod s komiksami a vždy keď sa deje niečo, čo odkazuje na popkultúru – na Xenu, Hviezdne vojny alebo čosi podobné, tak musí byť pri tom. Má tiež funkciu fanúšika Simpsonovcov, ktorý je prítomný priamo v seriáli. Komentuje dej, upozorňuje „toto sme už mali, toto sa už ukazovalo“. On sám vlastne nastavuje seriálu zrkadlo v jeho vnútri – to je úplne unikátne. Aj preto sa časom z neho stala kultová postava.
**Nie ste len teoretikom popkultúry a fanúšikom Simpsonovcov, ale aj zberateľom predmetov súvisiacich s nimi. Ceníte si niektorý z nich špeciálne? **
Mám doma asi dvesto predmetov súvisiacich so seriálom, ale nie je to žiadna svätyňa. Sú roztrúsené po celom dome – ide o plagáty, kalendáre, knihy, dévedečka, figúrky, ale aj spodnú bielizeň alebo pyžamo. Kravaty s motívom seriálu nosím ich pri oficiálnych príležitostiach v škole alebo pri výnimočnej udalosti. A asi najradšej mám simpsonovské šachy, ktoré som dostal z Austrálie. Hoci sa dnes dajú kúpiť už na Slovensku, ja sa Simpsonovcom venujem od roku 1993 a toto je pamiatka, ktorú som dostal medzi prvými.
