Svoj herecký debut v seriáli Rodinné tajomstvá absolvuje aj dcéra Borisa Farkaša Kristína. Projekt STV je zároveň veľkým návratom Dušana Cinkotu, ktorý získal úlohu brata hlavnej hrdinky Emiho. Tvorcovia seriálu sa však snažili čo najvernejšie zobraziť realitu a tak sa vo filme mihne mnoho skutočných postáv zo života okolo nás. Či už pôjde o Katku Koščovú alebo Mira Jaroša, ale aj o jednu z najznámejších bezdomovkýň, ktorú mnohí Bratislavčania rozpoznávajú vďaka výkriku „Na jedlo!“.
V seriáli uvidia diváci zábery z mnohých bratislavských podnikov, rýchle strihy predstavujú nočný život Bratislavy, v jednotlivých záberoch sa objaví množstvo bežných ľudí z ulice. „Snažili sme sa urobiť dobrý seriál našimi očami,“ vysvetľuje Peter Ňuňéz na margo toho, či si myslí, že tento seriál divák prijme. „Nedovolil by som si tvrdiť, že sa to bude páčiť napríklad mojej mame, ale verím, že to, čo sa páči nám, sa zapáči aj divákovi,“ dodáva Ňuňéz. „Od začiatku sme vo všetkých rozhovoroch s hercami akcentovali, že chceme surovosť, autentickosť a civilnosť, že nás zaujíma práve tento pohľad. Myslím si, že to sa nám podarilo docieliť,“ hovorí jeden z dvojice režisérov prvého seriálu STV po niekoľkých rokoch.
A ako sa režisérskemu tandemu Ňuňéz – Dezorz točilo spoločne? Neposúvali si navzájom prácu, alebo ju nerozdeľovali podľa nalády? „Deľba práce bola rovnaká, nehádali sme sa o to, kto z nás, čo bude točiť. Ten, kto mal byť v daný deň na pľace, točil, čo nasledovalo v scenári. Sme rovnocenní režiséri,“ vysvetlil Peter Ňuňéz, ktorý si vybudoval režisérske meno aj vďaka šou Slovensko hľadá SuperStar. Momentálne spoločne s Dezorzom a so štábom dokončil šestnásť častí. Tvorivý tím a hercov čaká ešte ďalších osemnásť dielov. Určite to však nebude klasická rodinná produkcia, ako možno mnohí diváci očakávajú. Seriál by sa skôr dal nazvať moderným obrazom mesta a osudov jednej rodiny a ľudí okolo nej, ktoré sa v ňom odohrávajú.
Rodinné tajomstvá sú pre diváka alternatívou
Hovoriť o niečom, z čoho poznáte len malý kúsok, je ťažké a zároveň aj veľmi ošemetné. Napriek tomu mi nedá nevyjadriť sa k novému projektu STV, z ktorého nám na novinárskej projekcii STV premietla tri prvé časti. Ak niekto čaká klasický rodinný seriál s klasickými zápletkami a intrigami, má smolu. Intrigy a problémy sa v tomto seriáli samozrejme objavia, ale nie sú umelo vytvárané, ani exponované do absurdných súvislostí. Práve naopak, bežné životy ľudí okolo nás prezentujú tvorcovia modernými očami. Rozvod, kšefty, alkoholizmus, problémy s políciou, problémy so vzťahmi aj nevzťahmi – to všetko zmestili tvorcovia už do prvých troch epizód.
Strih a forma niektorých točených záberov je v prípade tvorby z produkcie STV naozaj novátorská, invenčná a svieža. A zároveň ponurá. Ladenie obrazu do jednotlivých farieb. Zelené, hnedé a oranžové odtiene spoločne s dobre zvolenou hudbou (ktorá bohužiaľ často prehluší dej) prinášajú temný obraz jednej bežnej rodiny. Najväčšou prednosťou a zároveň najväčšou pascou celého seriálu je strih a pasáže, ktoré zobrazujú život pulzujúceho mesta. Klipový strih a zábery na prepchaté križovatky, či nočnú Bratislavu totiž tvorcovia používajú príliš často na to, koľko priestoru im poskytuje jedna epizóda. Je to však tak trochu aj vina samotnej STV, ktorá pôvodne 17-dielny seriál rozkúskovala na 34 častí.
Forma často predbehne obsah a možno tento seriál nechytí bežného slovenského diváka za srdce. Markíza bude mať so svojím dlhodobým seriálom pravdepodobne vyššiu sledovanosť. Ale na druhej strane je tento počin v obrazovej forme naozaj výborne zvládnutý a prináša na naše obrazovky konečne niečo iné, než na čo bol slovenský divák zvyknutý. Nehovoriac o hereckých výkonoch. Prvýkrát po dlhej dobe som mal totiž pocit, že naši herci dokážu hrať aj inak ako teatrálne. Na exponovanom hereckom prejave nie je síce nič zlé, ale sú polohy, ktoré naši herci jednoducho nezvládajú. Stále potrebujú ukázať, že oni vedia hrať. A na tomto projekte je najsympatickejšie, že hlavní predstavitelia nič dokazovať nepotrebujú. Oni jednoducho hrajú. Nie nadarmo je Jana Hubinská nositeľkou Českého leva, jej Eva Košická je skvelá a odporúčam ju do pozornosti. A potom tiež Dušan Cinkota alebo aj výborná Mária Kráľovičová. Kto ma však možno najviac prekvapil, je doteraz nepoznaný talent – dcéra Borisa Farkaša Kristína. Verím, že o tejto slečne ešte budete počuť.
A o samotnom seriáli nech si už urobí názor každý sám a podľa chuti. Presne to je totiž na tomto projekte príjemné. Nie je ani ultimatívny, nehrá sa na umelecký klenot a nie je ani overeným formátom kúpeným v zahraničí. Je alternatívou. Môžete si ju vybrať a nemusíte…
