Stál na súťaži družstva Nadácie Slovenského plynárenského priemyslu s družstvom Slovenskej televízie. Peniaze, ktoré tímy vybojovali, putovali detskému hospicu Plamienok a chránenému domovu Slniečko. Bolo to trápne. Benefícia je vianočný program. A šesť súťažných disciplín ako ohadzovanie sa šľahačkovými tortami alebo rýchle otváranie a rozlievanie sektu pripomínalo školu v prírode.
Ale svoj účel splnili. Názov Nadácie SPP zaznel v relácii nepočítane. Okrem toho sa v rohu obrazovky pravidelne objavovalo jej logo a výsledková tabuľa s názvami družstiev sa v záberoch mihala tiež viac ako pravidelne. Skrytú reklamu zakazuje zákon. A takúto reklamu už ani nemožno nazvať skrytou.
Záver prípitku, ktorým generálny riaditeľ Richard Rybníček zaklincoval program, bol popri tom iba nevinný žart. ,,Šťastný nový rok 2006. A na zdravie. Aj s Božou pomocou," povedal.
Slovenská televízia je zo zákona verejnoprávna. A ak sa v žiadnom zákone nespomína, že by mal Boh so Slovenskou republikou čokoľvek spoločné, tak zostáva otázka, ako ho môže spomínať Rybníček, visieť vysoko vo vzduchu.
Inak Silvester 2005 bola skutočne zlá relácia. Moderátorská dvojica Bruno Ciberej a Andrea Chabroňová pripomínala voskové figuríny. Iba občas sa blysla brptom. „Keďže do štvorkajaku sa štyria chlapi nezmestia, doplní ich do päťky žena,“ povedala okrem iného Chabroňová. Medzi súťažami zase spievali hviezdy geriatrických ústavov ako Marcela Laiferová či Dušan Grúň. Spievali svoje hity spred 30 rokov a striedali sa s finalistami prvej SuperStar. Tí, zdá sa, pri akejkoľvek slávnosti pod rukou STV nemôžu chýbať. A nemohlo chýbať ani S.O.S. Na paródii na kontaktnú reláciu Richarda Rybníčka sa však najlepšie zabával on sám.
Ale ohúrila aj programová skladba celého silvestrovského večera. Pred takmer dvojhodinovou reklamou na plyn žiaril z obrazovky Drišľak. A po nej prišiel na rad Senzi Senzus. Relácia spred niekoľkých rokov.
Takže Slovenská televízia opäť predviedla, ako sa preráža dno deravé ako sito. Zvláštne je len to, že loď aj jej kapitán môžu ešte stále plávať. Lebo vydávať odpad za zábavný program, ukazovať, ako vo vlastnej dielni nedokážu slovenskí tvorcovia pripraviť jedinú kvalitnú šou a plniť si (nesplnené) sny riaditeľov komerčných televízií, to je na pováženie. A na odvolanie.
