Slovenská televízia sa vyhýba Eurovízii

Slováci túto možnosť nemajú, pretože Slovenská televízia neprihlasuje do súťaže žiadnych domácich interpretov. Bojkot Eurovízie trvá na Slovensku už sedem rokov.„Dôvodom našej neúčasti na tomto projekte sú vysoké finančné náklady,“ tvrdí člen manažmentu STV Branislav Zahradník. „Museli by sme zaplatiť niekoľkomiliónovú sumu za vysielacie práva a nášmu spevákovi alebo speváčke so sprievodom uhradiť pobyt v krajine, kde sa finále uskutoční,“ dodáva.

Ruslana preslávila Ukrajinu

Slováci mali naposledy zastúpenie na Veľkej cene Eurovízie v roku 1998. V britskom Birminghame vtedy vystúpila speváčka Katarína Hasprová s piesňou Modlitba. Dva roky predtým si účinkovanie v súťaži vyskúšal Marcel Palonder a v roku 1994 skupina Tublatanka. To boli spolu tri ročníky, keď sa pred celou Európou prezentovalo aj Slovensko.

Podľa Vladimíra Valoviča, ktorý bol pred 11 rokmi porotcom Eurovízie a na tejto súťaži vystupoval aj ako dirigent, stojí televízna licencia na vysielanie finálového večera v prepočte približne dva až tri milióny korún. „Škoda, že sa v rozpočte verejnoprávnej televízie nenájdu peniaze na účasť v tejto súťaži. Je to dobrá príležitosť kultúrne a ekonomicky sa zviditeľniť pred svetom,“ hovorí Valovič. Zároveň pripomína úspech ukrajinskej speváčky Ruslany, ktorá vlani v Eurovízii zvíťazila a jej pesnička Wild Dances sa stala veľkým hitom.

„Uvažovali sme, že by sme na Eurovíziu poslali víťaza súťaže Slovensko hľadá SuperStar,“ prezradil Zahradník. „Ale keď sme sa oboznámili s finančnými nákladmi na vysielanie finálového večera, upustili sme od toho,“ skonštatoval.

Milióny na SuperStar

Za licenciu na SuperStar a za jej výrobu zaplatila STV tento rok vyše sto miliónov korún. Ďalších približne sto miliónov bude stáť SuperStar 2, ktorá sa už rozbehla. Úspech finalistov z prvej série tejto speváckej súťaže pritom nepresiahol hranice Slovenska.

„Eurovízia by určite nemala takú vysokú sledovanosť ako SuperStar. Reklamou by na seba nezarobila,“ myslí si Zahradník. Podľa neho súťaž, v ktorej okrem slovenského speváka vystupujú aj desiatky neznámych európskych umelcov, nie je pre domácich divákov lákavá. „Vysielanie Eurovízie je prestížna, ale stratová záležitosť,“ uzavrel.

Česi Eurovíziu ignorujú

Česká televízia dodnes nevyslala na najväčšiu európsku pesničkovú súťaž žiadneho speváka. V roku 1968 vystúpil na Eurovízii Karel Gott s pesničkou Tausend Fenster. Nereprezentoval však Česko ani Slovensko, ale Rakúsko.

„Máme iné programové priority,“ vysvetlil postoj Českej televízie jej hovorca Martin Krafl. „O zapojení sa do súťaže uvažujeme, ale nebude to tento rok ani na budúci rok,“ povedal. Aj podľa Krafla totiž ide o finančne náročný, niekoľkomiliónový projekt. Napriek tomu hovorca ČT ocenil spoločenský význam súťaže. „Eurovízia je zaujímavá, pretože podporuje kultúru členských štátov Európskej únie,“ skonštatoval.

Aj pri piesňach sa lobuje

Zvukový majster Slovenského rozhlasu Peter Hubka, ktorý v 70. rokoch nahrával slovenské verzie víťazných pesničiek Eurovízie, upozornil, že čím dlhšie bude Slovensko túto súťaž ignorovať, tým ťažšie sa v nej domáci interpreti presadia.
„Existuje úzka spolupráca a lobing medzi súťažnými krajinami. Keďže sme si odstrihli pupočnú šnúru, budeme musieť začať odznova,“ potvrdil Valovič.

Podľa speváka a gitaristu Maťa Ďurindu zo skupiny Tublatanka sa niektorí hudobní producenti a manažéri stretávajú na súťaži desiatky rokov. „Existujú medzi nimi dohody. Ale ak niekto príde s dobrou pesničkou a s ľuďmi, ktorí vedia ostatných presvedčiť, šanca na úspech je veľká,“ tvrdí Ďurinda.

Podľa Valoviča by sa mala STV do súťaže čo najrýchlejšie vrátiť. „Ak sa pred okolitými krajinami uzavrieme, úroveň našej populárnej hudby bude klesať,“ povedal.

Exotika je úspešná

Počas posledných šiestich ročníkov v Eurovízii dominovali najmä malé krajiny a pre západnú Európu exotické štáty. Víťazmi sa stali umelci z Dánska, Estónska, Lotyšska, Turecka, Ukrajiny a Grécka. V minulosti boli silnými spojencami najmä veľké štáty ako Veľká Británia, Španielsko a Nemecko, Škandinávia a oblasti, kde je úradným jazykom francúzština. V posledných rokoch sa pri hlasovaní spájajú krajiny bývalej Juhoslávie a Pobaltia.

„Vplyv veľkých tu naďalej zostáva, ale naša nádej je v tom, že sme stále exotickí,“ nazdáva sa Valovič. Podľa neho ak by sa slovenskej speváčke alebo spevákovi podarilo na Eurovízii zvíťaziť, pomohlo by to oživiť domáci hudobný trh.

Ako prebieha súťaž

Prvý ročník Veľkej ceny Eurovízie sa uskutočnil v roku 1956 vo švajčiarskom Lugane. Zúčastnilo sa na ňom sedem krajín združených v Európskej vysielacej únii (EBU). Súťaž vyhrala domáca speváčka Lys Assia so skladbou Refrain.

Najbližší, 51. ročník súťaže prebehne 18. až 20. mája 2006 v olympijskej športovej hale v Aténach. Veľké finále uvidí priamo v aréne 16 000 divákov. Do súťaže sa prihlásilo 38 štátov.

Vo finále sa tradične predstaví spevák z krajiny, ktorá vyhrala posledný ročník súťaže (Grécko) a speváci z takzvanej veľkej štvorky (Francúzsko, Nemecko, Španielsko a Veľká Británia). Okrem nich postúpia do záverečného kola aj umelci z krajín, ktoré sa na 50. ročníku dostali do prvej desiatky. Interpreti z ostatných štátov sa stretnú v semifinále. Asi desiati najlepší z nich postúpia do finále.

Priamy prenos zo súťaže vysielajú zúčastnené štáty. O víťazovi rozhodujú diváci, ktorí posielajú svojim favoritom esemesky. Aby bola dodržaná objektívnosť hlasovania, diváci žiadnej zo zúčastnených krajín nemôžu posielať hlasy svojmu krajanovi. Porota potom vyhlási víťaza.