Kotuľovo Y.M.C.A. od Village People síce strhlo publikum v Národnom tenisovom centre, ale znelo falošne. „Ak som predtým raz povedal jednej semifinalistke, že spievala falošne ako divá sviňa, tak teraz to bolo falošné ako dve svine,“ povedal na plné ústa porotca Paľo Habera, ktorý celý večer kritikou veru nešetril a dotkol sa ňou aj doteraz nedotknutých – Koščovej, Šindlerovej či Tomečka.
„Toto kolo je takým očistcom, ešte veľakrát sa tu padne na hubu,“ vyšlo už po prvom vystúpení z úst predsedu poroty Laca Lučeniča, ktorý tým mieril na Samuela Tomečka. Po finálovom večere vysvetľoval: „Až doteraz mali mnohí pocit, že všetko im sadne a sú dobrí. Toto kolo určili pravidlá zámerne a zrazu finalisti prišli o všetky výhody. O období sedemdesiatych rokov tušia máločo alebo vôbec nič, musia to spojiť s niečím, na čo vo väčšine prípadov nie sú zvyknútí a to ich miatlo – museli sa totiž sústreďovať na pohyb. Bol to taký drobný moment pravdy, ktorý ich zase trochu usadil a u niektorých znovu vyvolal ten pocit, že na sebe musia makať. Na druhej strane, práve tak to aj berieme – čakali sme, že aj tí, čo doteraz nespievali falošne, môžu intonačne uletieť.“
Peter Kotuľa však lietal mimo dosť často a sám to aj pred národom priznal. „V sprche to spievam lepšie. Ale aspoň ste sa pobavili.“
V zákulisí sa po rozhodnutí, ktoré moderátori oproti minulému týždňu skrátili na viac ako polovicu a finalistov už tak netrápili, opäť plakalo. Peter sa držal statočne, hoci priznal, že keď videl ostatných, dve-tri slzy vyhŕkli aj jemu. „Som ryba a to je citlivá povaha. Neplakal by som však kvôli mne, ale kvôli ostatným finalistom. S vypadnutím som sa rýchlo vyrovnal už na pódiu. Už po hodnotení poroty som vedel, že je zle. Keď človek vypadnutie očakáva, tak sa s ním ľahšie vysporiada.“
Kotuľa chcel spievať pôvodne inú pesničku – od Toma Jonesa, ale k tej mu neurobili hudobný doprovod. „Túto som cvičil iba od nedele, možno som si zle vybral, ale vrátiť sa to nedá. Celé toto kolo nám nesadlo – sedemdesiate roky nám nie sú také blízke. Ale na porotu nemam ťažké srdce – zle som to zaspieval. Na pódiu som sa poriadne nepočul a pri takejto ťažkej skladbe, keď sa ešte musíte hýbať, to ozaj nebolo jednoduché.“
Trápili sa aj ostatní. Samuelovi Tomečkovi nesadla skladba skupiny Kiss I was made for loving you a pokazil prvý refrén aj preto, že mu vypadol odposluch (nebol jediný, technicky to STV trochu hapruje). Robovi Miklovi (Barry White – You´re the first, the last, my everything) Habera odkázal, aby už konečne niečo zaspieval. Katka Koščová (Sister Sledge – We are family), oblečená ako kura, ktoré pozýva do reštaurácie na grilované krídelká, bola intonačne čistá, ale tiež už spievala lepšie, Martina Šindlerová (Donna Summer – Hot Stuff) ukázala, že sa vie trochu aj pohybovať, ale netrafila všetky vysoké tóny, slová o falošnosti spevu neobišli ani Zdenku Prednú (Gloria Gaynor – I will survive), ktorej počas vystúpenia spadol mikrofón, ale nepríjemnú situáciu zvládla šarmantne. Ani kung fu Petra Končeka (Carl Douglas – Kung fu fighting) v afro parochni nebolo celkom presvedčivé. Paradoxne dobre vyšiel z disko kola Miro Jaroš (John Paul Young – Love is in the air). Pred týždňom ho Habera zvozil pod čiernu zem, tentoraz mal pre neho dobrú správu, že nebol najhorší a naozaj mu to vyšlo, no najpríjemnejším prekvapením večera bol „Ťuťko“ (opäť Haberov výrok) Tomáš Bezdeda (Dr. Hook – When you´re in love with a beautiful woman). Dobrý výber pesničky, príjemný spev a pohybový prejav niekoľkonásobne lepší ako v predchádzajúcich kolách.
Pestro a extravagantne, teda v štýle prislúchajúcom téme odetí finalisti, ktorí celý týždeň poctivo trénovali choreografie, no napokon polovicu aj tak vynechali a to DISKO zachraňovalo sexteto z tanečnej skupiny Extravaganza, by na tretie finálové kolo asi najradšej rýchlo zabudli. Budúci piatok, no už len ôsmich z nich, čakajú hity roku 2004. V nich by sa už opäť mali cítiť ako ryba vo vode.