Štepka: Nikdy never, že si múdrejší ako divák

Stanislav Štepka a jeho Radošinské naivné divadlo sa v piatok postaví pred divákov už sedemtisíci raz. Zahrajú Desatoro, teda Desať Božích prikázaní podľa Štepku. Ale radošinci poznajú aj jedenáste prikázanie - zistili ho na stretnutiach s publikom.

27.04.2007 19:00
debata

Prvýkrát to bolo pred viac ako štyridsiatimi štyrmi rokmi na predstavení Zver sa píše s veľkým Z – premiéra bola roku 1963. Radošinci si však publikum nevyberajú. Ono si vyberá ich. A tak aj dnes večer prídu do divadla tí, ktorí si pred mesiacom dobrovoľne kúpili lístok. Pred mesiacom, pretože v takom predstihu sa lístky do divadla, ktoré má v logu muchotrávku, rozchytajú.

Pre Radošinské naivné divadlo ste hry napísali, väčšinu aj režírovali a vo všetkých ste hrali. Na javisko sa postavíte už sedemtisíci raz. Za štyridsaťštyri rokov to znamená hrať viac ako trikrát do týždňa. Ak odrátame divadelné prázdniny, číslo poskočí. Je to možné?
Trochu sa tomu čudujem aj ja, že je to možné a že sa to dá. My však stále robíme to, čo vždy robilo divadlo v dobrých a šťastných časoch – teda keď nesedelo niekde na kamennom zadku, ale chodilo za svojimi divákmi. Robíme to už skoro 45 rokov – a robíme to radi. Je to hrozne namáhavé, ale aj hrozne krásne. A tuším aj pravdivé. Prepáčte mi trochu divadelnej pýchy: naše divadlo neteší iba nás, ale aj našich divákov. A tak je potešenie tuším na obidvoch stranách, čo by som vlastne želal všetkým divadlám. Veď hádam aj preto sa to dá zvládnuť aj sedemtisíckrát.

Sedemtisíca repríza padla na inscenáciu Desatoro. Aké je desatoro radošincov?
Mohlo by to byť v tom jedenástom prikázaní nášho divadla: Skús naplno žiť, ale aj starnúť a najmä mladnúť so svojimi divákmi.

Ktoré z "divadelného desatora“ je možné porušiť a za ktoré prichádza trest?
Hádam by sa nemalo porušiť toto: Nikdy neuver tomu, že si múdrejší ako tvoj divák…

S radošincami je spojený humor. Ako sa mení smiech divákov? Smiali sa ináč na prvej premiére roku 1963 ako dnes?
Boli aj také smutné časy, keď na javisku zaznela veta „od západu sa k nám blíži tlaková výš“ – a hľadisko sa zasmialo alebo zmeravelo. Podľa toho, aké politické „tlaky“ práve boli v Prahe a hlavne v Moskve… Keď sa niečo nesmie, vtedy a tam sa dobre darí satire. Takže dnes sa už u nás satire ani priveľmi nedarí. Ale zato vydarených typov a typušov je tu nevídane, a tak o smiech je stále postarané…

Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z bola vaša prvá premiéra, Sedem hlavných hriechov štyridsiata šiesta. Dá sa z takého množstva vybrať jedna, ku ktorej máte zvláštny vzťah?
Pavilón B. To bola prvá hra, do ktorej nám hudbu skomponoval Ján Melkovič, ale aj medzi nás vtedy roku 1984 prišla pekná a mladá východniarka Maruška Mišenčíková. Pavilón B je smutno-smiešna hra, teda presne to, čo asi najlepšie vystihuje poetiku nášho malého naivného telesa.

Do divadla prichádzajú aj z neho odchádzajú herci. Podľa čoho si ich v konkurze vyberáte? Aký je "radošinský“ herec?
Všelijako k nám prichádzajú herci. Jedni zo zvedavosti, iní z druhých divadiel a divadelných škôl, ďalší aj z ulíc… Ak však na javisko vyjde počas konkurzu taký mladý človek, čo výborne hrá, spieva a ešte aj prinesie so sebou v očiach čosi osobité a jedinečné – spozornieme. A taký sa aj dosť často objaví na našom javisku.

Bude mať repríza s číslom 7 000 "zvláštny charakter“?
Sedemtisíca repríza bude taká istá ako každá iná. Prídu na ňu diváci, čo si pred mesiacom kúpili na Desatoro lístky a ani nebudú tušiť, že večer bude nejaké okrúhle jubileum. Ale nejaké to prekvapenie predsa len máme pripravené…

Ako sa oslavuje predstavením?
Tak ako vždy: hráme odušu a s veľkou pasiou, akoby šlo o život. A nám o poriadny divadelný život ide vždy.

debata chyba

+ Dôležitý je aj spánok, nezabúdajte na kvalitu a dĺžku.
Nesnažte sa o všetkom rozhodovať sami, poraďte sa s...

+ Pravidelným cvičením môžete docieliť zdravý a vyrovnaný chrbát.
Neponižujte sa, ste lepší ako si myslíte,...