Vilma Jamnická sa narodila 13. novembra 1906 v českom Barchove. Detstvo prežila najprv v rakúskom Linzi a neskôr na Slovensku – v Bratislave. V rokoch 1925 – 1926 študovala na Lekárskej fakulte UK. V roku 1929 absolvovala štúdium herectva na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. nasledujúcich štyridsať rokov patrila medzi stále členky činohry SND. V roku 1969 odišla do dôchodku. Ani potom sa však hrania nevzdala – pamňatať si ju môžu diváci z televíznej obrazovky (Červené víno, Díky za každé nové ráno či Nejasná správa o konci sveta). Naposledy sa s novou nastupujúcou generáciou hercov zastúpenou Monikou Hilmerovou a Zuzanou Norisovou, stretla v televíznej inscenácii Kovladov dar v roku 1998.
Šarmantná dáma bola manželkou avantgardného režiséra, pedagóga a divadelníka Jána Jamnického. Od rozvodu s ním žije viac ako 50 rokov sama, pár sa však často stretával aj po odlúčení. K ich spoločnému životu sa v spomienkach vracia v knihe Léta a zimy s Jánom Jamnickým z roku 1985. O ich vzťahu hovorí, že „bol trýznivý, až to hraničilo so šialenstvom“. Na druhej strane ju podľa jej slov „fascinoval a magnetizoval“. Ďalšie strany knihy hovoria o negatívnej Vilminej svokre, kvôli ktorej vraj Jamnická nikdy nenašla v rodine harmóniu. Téme svojho rozpadnutého manželstva dala spisovateľka a herečka dostatočný priestor aj v spoločnom knižnom projekte s Marikou Studeničovou Elixír môjho života. Jamnická sa tiež preslávila ako skúsená astrologička a aj na túto tému vydala niekoľko kníh.
V utorok mali čitatelia Pravda.sk možnosť položiť otázku dáme, ktorá prežila sedem režimov aj dve svetové vojny – dáme, ktorá patrí medzi ozdoby slovenského divadla a žene s neskutočnou životnou silou.
