Heriban hrá obhajcu sériového vraha a k tejto postave si našiel svoj kľúč – postupne odkrýva jej špecifiká, vzťah k vrahovi, postavenie v tíme. Celé herecké obsadenie je vynikajúce a iste pomohlo, že sa seriál tak výrazne uplatnil. Hlavného vyšetrovateľa Markoviča, ktorý vychádza tiež zo skutočnej postavy, kriminalistu Jiřího Markoviča, stvárnil Petr Lněnička, vraha Hojera mladý Petr Uhlík.
Obaja nie sú u nás veľmi známi (hoci Petr Uhlík v Česku upútal pozornosť v seriáli Ulica), ale po pozretí seriálu si ich asi diváci dobre zapamätajú. Sú tu dokonale zladenou dvojicou, hoci jeden je láskavý otec rodiny, spravodlivý muž, a druhý nešťastník bez blízkych, zločinec, hoci jeden druhého odsúdi na trest smrti obesením.
Láska k vyšetrovateľovi
Počas dvoch rokov, čo prebiehalo vyšetrovanie, sa veľmi zblížia a Hojer sa na Markoviča priam citovo nalepí. To je vlastne základ onej Markovičovej metódy z názvu seriálu. Vyšetrovateľ je citlivý psychológ a dôsledný kriminalista, ktorý chce o zločine vedieť všetko, aby trest bol naozaj spravodlivý. Vie, že musí poznať procesy, ktoré sa v človeku odohrávajú, keď sa rozhodne vraždiť, aby jeho dôkazy boli zdôvodnené aj takto. Markovič chce odhaliť mechanizmus zločinu a pochopiť vraha.
Foto: Voyo
Podobných filmov o myslení a pocitoch vraha je plno, možno aj premyslenejších, rafinovanejších, ale pre nás je práve tento seriál zaujímavý, lebo je z nášho prostredia a metóda sa používala aj v skutočnosti a zostala v učebniciach kriminalistiky. Seriál, hoci je to riadny „drasťák“, pôsobí paradoxne domácky. Podobných ľudí, ako v ňom účinkujú, poznáme a je pre nás zaujímavé aj to, ako tvorovia vzkriesili časy minulé. Sympatické je, že seriál oceňuje postavu Markoviča a vôbec úroveň vtedajšej kriminalistiky a nezhadzuje všetko minulé, ako to je teraz detinským zvykom.
Hojer – gavalier smrti
Sama si pamätám, ako tajomný vrah kedysi desil ženy, ako sa o jeho výčinoch písalo v novinách. Konkrétne vražda, ktorú spáchal Hojer v pražskom nočnom parku, mi utkvela v pamäti aj s podrobnosťami, ktoré sú teraz zrekonštruované v seriáli. Predstavovala som si vtedy tohto vraha ako strašnú príšeru, nejakého ozrutného surového chlapa, a zrazu sa vo filme ukazuje, že Hojer bol skôr chlapčenský typ, pôsobiaci nenápadne a nevinne.
Seriál približuje, aký to bol človek – nečlovek a z čoho vyplývali jeho zločiny. A najmä, ako ho vyšetrovali, ako rekonštruovali jeho útoky. Vidno aj, ako býval, v akej chladničke uskladňoval ženské mäso, aby si ho uchoval čerstvé, aké metódy používal na svoje smrtonosné dvorenie. Divákovi bude, samozrejme, odporný, ale zároveň pochopí aj to, že ide o nešťastníka, ktorý mal v živote smolu a ovládlo ho zlo. V detstve prišiel o rodičov, nedalo sa o nikoho oprieť, nikto ho nemal rád.
Dievčatá ho odmietali, nemal sa ku komu pritúliť, hoci po tom prahol. Z takejto osamelosti môže mladý človek plný testosterónu a emócií aj zošalieť. A také niečo postihlo aj Láďu. Prvý človek na svete, od ktorého pocítil záujem a láskavosť, bol práve jeho vyšetrovateľ Markovič. Ten, snažiac sa spoznať jeho čiernu dušu a vôbec život, sa k Hojerovi správal ľudsky a trpezlivo. Už to, že sa vôbec o neho zaujímal, Hojera celkom opantalo. Voči vyšetrovateľovi mu zmäklo srdce a bral ho ako otca. Veril mu.
Strašné decko
Seriál však nie je iba selanka, Hojer Markoviča aj trápi, všelijako ho zavádza a priam ho vodí za nos. Používa žartíky, správa sa niekedy ako roztopašné chlapča a to práve odhaľuje jeho hrozivú infantilnosť. Je to strašné decko, ktoré nemá rozum ani zodpovednosť, len svoje vrtochy, túžby, ktoré považuje za oprávnené. Myslí si, že má právo vraždiť, lebo ženy to majú v živote ľahšie a trestajú mužov túžbou po nich. Muži sa kvôli ženám trápia, aj Láďa. Vyšetrovateľ by to mal zohľadniť.
Skrátka, medzi vrahom a kriminalistom sa vyvinie až otcovsko-synovský vzťah, ktorý, samozrejme, vyvrcholí bolestne. Hojer veril, že vyšetrovateľ ho nedá smrti, že je medzi nimi predsa puto. A Markovičovi už tiež nie je všetko jedno. Srdce ho z toho všetkého bolí, pokúša sa o neho infarkt.
Foto: Voyo
Veselé slovensko-české vzťahy
Film približuje viacero zločinov, ktoré parta vyšetrovateľov rieši popri Hojerovi. Jedným z účinkujúcich vrahov je aj inteligentný, ale sadistický inžinier, ktorého stvárnil Vojta Kotek a ktorý sa už spacifikoval. Vie o svojej diagnóze sadistu, lieči sa. Práve on poskytne Markovičovi, ktorý si získal aj inžinierovu dôveru, spis, kde sa zdôveruje so svojimi pohnútkami a stavmi, keď mal nutkanie vraždiť ženy. Aj táto spoveď Markovičovi pri vyšetrovaní veľmi pomohla a obohatila jeho metódu. Vôbec – mnohé poznatky má z prvej ruky, priamo od zločincov, a v práci ich hojne využíva. Aj o tom je tento seriál.
Okrem týchto vážnych vecí sú v seriáli aj iné linky. Rodinný život kriminalistov, rôzne vtipné až humorné epizódy. Vydarená je napríklad pasáž výjazdu vyšetrovateľského tímu na Slovensko, keďže Hojer vraždil aj u nás. Bol tu na vojenčine a našiel si obeť. Vražda sa stala na priehrade Ružín. Režisér túto tragickú udalosť spracoval s pietou, ale samotnú návštevu Slovenska – rekonštrukcia zločinu – využil na stvárnenie česko-slovenských kolegiálnych vzťahov, čo sa mu výborne vydarilo.
Spočiatku sa mi zdalo, že si režisér ide robiť žarty zo Slovákov, ale napokon to dopadlo celkom inak. Režisér vystihol, že Slovensko bolo vždy bohémskejšie a často sa stávalo, že fľaša a pohárik zľahčili riešenie problémov. Česi sa aj v tomto prípade tvárili najprv veľmi vážne, ako starší bratia, ale potom podľahli „slovenským metódam“ a bol z toho pekný žúr na oslavu pracovných úspechov aj s komickými následkami pre mladého člena tímu (Adam Mišík), ktorý si na Slovensku začne aj románik. Film je skrátka citlivo urobený, nemá dopredu nič vytýčené, nepridržiava sa žiadnych šablón, ale uvoľnene rozpráva príbeh vraha a života, ktorý ho obklopoval, čiže života, aký sme tu žili. Nie je to ani kritika, ani posmešky, dominuje ľudský princíp.
Seriál sa páči aj vdove po Jiřím Markovičovi (hrá ju Sarah Haváčová), ktorý zomrel v roku 2022. Sympatické je, že popri vyšetrovateľských príbehoch sa divák dozvedá aj o súkromných osudoch jednotlivých postáv (napríklad o trápení najbližšieho Markovičovho spolupracovníka, ktorého hrá Václav Neužil) a má tak rôzne citové zážitky, neničia ho iba hrôzy vraždenia.
Psychologický seriál o zločinoch prináša aj pohľad na ľudí, ktorí sa s existenciou zločincov musia vyrovnať a nejako sa k nim postaviť. Markovičova manželka hovorí, že manžel by neváhal priviesť Hojera aj k nim domov na kávu, čo by nikdy nedovolila, a šálky, z ktorých pil, by roztrieskala. Áno, otázka, kam až zájsť v láskavosti voči zločincom a previnilcom, zostáva otvorená a v časoch prehnanej korektnosti je zaujímavé o nej uvažovať cez umelecké dielo.
