„V ten týždeň, keď sme nastúpili do školy, nás totiž poslali na všelijaké vyšetrenia súvisiace s hlasom a s rečou a na logopédii mi vtedy povedali, že mám laterálne otvorený zhryz a sykavky, takže určite nemôžem robiť dabing a neodporúčali by ma vraj ani na mikrofón,“ priblížil 48-ročný rodák z Bojníc.
„Ďalší odborník mi zas zvestoval, že mám posunutú nosovú priehradku, takže v prašnom prostredí ako je divadlo nebudem môcť ani náhodou fungovať… Tak som vlastne hneď po prvom týždni zistil, že to herecké umenie, ktoré vyštudujem, nebudem môcť nikde využiť,“ dodal Kraus.
Mladého nádejného herca to vtedy veľmi ranilo. „Pamätám si, aký som bol nešťastný a na škole si z toho robili len srandu. Dodnes nezabudnem na Juraja Slezáčka, ako sa zatváril, keď som mu povedal o tom zhryze – nemal som vtedy ani poňatia, čo to vlastne je – doteraz ho nemám, ale nechal som si to spraviť… Juraj sa len zasmial a povedal mi ‚Andy, ja som sa na teba už na tých talentovkách tak pozeral a hovoril som si: Je to ten laterálne otvorený zhryz, nie je to laterálne otvorený zhryz…?‘ Až neskôr som sa dozvedel, že ono to vlastne vôbec nebolo na mojom prejave poznať, len si zo mňa uťahoval a ja som z toho bol totálne zdrvený,“ zasmial sa úspešný scenárista a príležitostný komik.
Súčasnú profesiu mu však život napokon predsa len neprivial do cesty hneď. „Divadlo som po škole odmietol, to ma nikdy až tak nebralo a keďže v 89-tom, keď som skončil školu, nebolo ani poriadne čo točiť, robil som najprv čašníka. Až neskôr som sa dostal do rádia Twist, kde som si začal písať nejaké miniscénky do rozhlasového vysielania. Z toho potom vznikol László a potom to už išlo…,“ poznamenal Kraus.