Zdena Studenková sa narodila 19. mája 1954 v Bratislave. Do vienka dostala okrem krásy aj herecký talent. Jej cesta za umením však bola náročná.
„Keď som mala deväť rokov, zostali sme s mamou samy. Otec si ako politický väzeň odpykával svoj trest a ja som bola preto čosi ako čierna ovca, tak v našej komunite, ako aj v škole. Nebolo ľahké žiť za socializmu s biľagom ‚nežiaduca‘,“ uviedla herečka v jednom z rozhovorov.
„Mala som pri sebe svojich dvoch anjelov strážnych. Učiteľku na základnej škole, ktorá ma povzbudzovala a dodávala mi sebaistotu, a potom si s vďakou spomínam ešte na jednu pani z našej Mierovej kolónie, ktorá ma učila hrať na klavíri,“ dodala vtedy. Aj vďaka nim sa rozhodla pre umelecký smer štúdia.
Vzdelanie získala na Strednej umeleckopriemyselnej škole (SUPŠ) v odbore umelecká fotografia. Štúdium herectva absolvovala na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
Od roku 1977 pôsobila striedavo na dvoch scénach v Bratislave, krátko v činohre Novej scény, väčšinu času potom v Činohre Slovenského národného divadla (SND). Neskôr ju obsadzovali aj na bratislavskej Malej scéne, v Štúdiu S a v divadlách v Prešove a Košiciach. V súčasnosti je členkou Činohry SND.
Prvý raz sa pred kamerou objavila v česko-slovenskom kriminálnom poviedkovom filme Motiv pro vraždu (1974). V prvej poviedke režiséra Júliusa Matulu stvárnila postavu obete znásilnenia. Objavila sa tiež v divácky obľúbenej komédii Ota Krivánka Štipku soli (1977). Už o rok neskôr zažiarila v pôsobivom filme Panna a netvor (1978) v réžii Juraja Herza, kde ju kritika označila za herecký objav. V tom čase už Zdena Studenková patrila k najobsadzovanejším slovenským herečkám. Venovala sa predovšetkým televíznej tvorbe. Diváci ju mohli vidieť v televíznej inscenácii Rembrandt van Rijn (1981), ktorá je výsekom životopisu slávneho maliara. Kritika ocenila, že mladá Zdena Studenková v úlohe Saskie pôsobila prirodzene, skromne a s noblesou.
Medzi jej najznámejšie filmové postavy patrí speváčka Gábina v divácky úspešnej komédii Marie Poledňákovej S tebou mě baví svět (1982). Publikum ju mohlo vidieť aj v snímke Václava Matějku Anděl s ďáblem v těle (1983) a v pokračovaní Anděl svádí ďábla (1988). Vo filme Martina Šulíka Všetko čo mám rád (1992) vytvorila Zdena Studenková tragikomickú postavu žiarlivej exmanželky. Herečka sa objavila aj v televíznej adaptácii poviedky Fiodora Michajloviča Dostojevského Dvaja muži pod posteľou 1994, ktorá komediálnou formou podáva obraz zo života petrohradskej smotánky.
Návštevníci SND mohli herectvo Studenkovej obdivovať v divadelných hrách August: Stratení v Oklahome, Buddenbrookovci, Chrobák v hlave. Na prestížne divadelné ocenenie v kategórii najlepší ženský herecký výkon bola herečka v roku 2012 nominovaná za stvárnenie Arkadinovej v Čechovovej Čajke. O talente Zdeny Studenkovej sa presvedčilo publikum aj v divadelnej hre Leni, ktorá je netypickým príbehom o Leni Riefenstahlovej, dvornej režisérke Adolfa Hitlera. Obľúbená herečka účnikovala aj v divadelnej inscenácii Pamäť vody.
Neskôr stvárnila výrazné postavy v televíznych seriáloch, napríklad Medzi nami (2005), Ordinácia v ružovej záhrade (2007) alebo Panelák (2008), jedným z posledných je potom český seriál První republika (2014).
Všestranné nadanie priviedlo Zdenu Studenkovú k muzikálom. Režisér Jozef Bednárik ju obsadil do muzikálov Pokrvní bratia, Jozef a jeho zázračný farebný plášť. V Košiciach si zahrala v jeho muzikáli Sweet Charity a účinkovala aj v tituloch Niekto to rád horúce a Hamlet. Jednou z jej aktivít bol aj Molotow koktail, predstavenie, s ktorým spolu s Miroslavom Nogom, Štefanom Skrúcaným, Rasťom Piškom a Michalom Dočolomanským prešli mnoho miest na Slovensku.
Populárna herečka nazrela aj do spisovateľského sveta. Kniha s názvom Recepty so štipkou hereckého korenia z pera Zdeny Studenkovej vyšla v roku 2004 a v 2006 sa objavila na pultoch kníhkupectiev knižná novinka Som herečka. V roku 2011 potešila najmenších s milou rozprávkovou knižkou, kde sa deti dozvedia, ktoré zvieratká sú miláčikovia autorky.