Claudia Cardinale jej slová naplnila. Hoci možno nedosiahla takú popularitu ako jej kolegyne Gina Lollobrigida a Sophia Loren, slávni režiséri jej ponúkli krásne role po boku hereckých hviezd a jej zoznam filmov obsahuje vyše 150 filmov.
Po štyridsiatke sa Cardinale druhýkrát stala matkou a takmer súčasne aj babičkou, po šesťdesiatke sa prvýkrát ocitla na javisku. V pondelok 15. apríla oslávi 75. narodeniny.
Podľa Francúzov patrí Cardinale spolu s Američanom Clintom Eastwoodom a Írom Seanom Connerym k tým slávnym hereckým osobnostiam, ktoré najlepšie ovládajú umenie starnutia s gráciou. Sama Cardinale nedávno prezradila, že jej receptom na krásu je žiť aktívnym životom a usmievať sa.
Až po šesťdesiatke sa herečka, ktorej monogram CC dodnes patrí k symbolom svetového filmu 20. storočia, odvážila vystúpiť aj na divadelné dosky. Hoci vždy dostávala veľa ponúk, debutovala až v roku 2000 na jednej z parížskych scén v hre Benátčanka. „Z divadla som mala vždy strach,“ priznáva herečka, o ktorej jej nemenej slávny kolega Richard Burton tvrdil, že je tým najlepším, čo dalo Taliansko svetu od vynálezu špagiet.
Cardinale ale v skutočnosti nie je pravá Taliankou. „Ja by som povedala, že som pôvodom Talianka, koreňmi Afričanka a kultúrou Francúzka,“ hovorí herečka narodená 15. apríla 1938 v Tunise ako Claude Joséphine Rose Cardinalová. Jej rodina síce pochádzala zo Sicílie, ale už štyri jej generácie žili v Tunisku.
Cestu k herectvu jej otvorilo víťazstvo v súťaži krásy roku 1957. Už predtým sa síce objavila pred kamerou, ale vďaka titulu „najkrajšia Talianka v Tunisku“ získala pozvanie na filmový festival v Benátkach, kde ju objavil producent Franco Cristaldi. Urobil z nej hviezdu a na niekoľko rokov aj svoju životnú partnerku.
Po štúdiách herectva v Ríme začala svoju hviezdnu dráhu snímkou Maria Monicelliho Pomýlené neplatí (1958). Vtedy sa jej tiež narodil syn Patrick, ktorého kvôli prísnym filmovým zmluvám dlhé roky vydávala za svojho brata. Meno otca dieťaťa, ktorý ju údajne znásilnil, nikdy neprezradila.
Jej kariéra sa začala sľubne rozbiehať. Kvôli drsne chrapľavému hlasu, ktorý sa k dievčenskému pohľadu mnohosľubných očí a zvodnej postave odeté do hlbokých výstrihov príliš nehodil, bola často dabovaná. Od jednoduchších postáv, v ktorých uplatňovala predovšetkým svoj atraktívny zjav, sa ale postupne prehrala k rolám silných žien s neľahkým osudom.
Od 60. rokov točila s preslávenými režisérmi a jej partnermi boli herci prvej kategórie. Stala sa hviezdou filmov Federica Felliniho (8 1/2), Lucchini Viscontiho (Rocco a jeho bratia) alebo Luigiho Comenciniho (Bubovo dievča). Hrala po boku hercov ako Jean-Paul Belmondo (Statok, Cartouche), Alain Delon (Gepard), Peter Sellers (Ružový panter), Marcello Mastroianni (Henrich IV.) či Franco Nero (Deň sovy). V polovici 60. rokov skúsila šťastie v Hollywoode, no príliš neuspela. „Radšej budem prvá v Taliansku ako druhá v Hollywoode,“ povedala. V roku 1968 potom zažiarila v spaghetti westerne Vtedy na Západe.
Ďalšie herecké príležitosti jej ponúkol režisér a jej druhý životný partner Pasquale Squitieri, ktorému v štyridsiatke porodila dcéru Claudiu (takmer v rovnakom čase ju jej syn urobil babičkou). Squitieri herečke vo svojich prevažne mafiánskych drámach vyhradil role žien stiesnených spoločenskými problémami (Železný šéf, Corleone).
Cardinalová je majiteľkou radu cien. Získala Zlatého leva na festivale v Benátkach (1993), čestného Cézara (1996), Rád Čestnej légie (1999), Zlatého medveďa na Berlinale (2002) a v roku 2009 dostala cenu za celoživotné dielo na rumunskom Transylvánskom medzinárodnom filmovom festivale (TIFF).