Projekt, ktorý dostal názov Moruša, rozdelila slovenská hudobná diva na dve časti. „Prvá je biela, druhá čierna,“ hovorí. „Prvá vychádza zhruba v októbri – presný dátum vydania nemáme. Druhá časť by mala vyjsť v apríli budúceho roka,“ pokračuje Jana Kirschner. K obom častiam hudobného projektu má v pláne spraviť veľké turné. České aj slovenské. „Samozrejme, bude to záležať od toho, či zoženieme dosť peňazí, pretože je to naozaj veľký projekt. Ale keď sa podarí všetko, ako sa má, bude to fantastické. Verím, že sme vytvorili niečo, čo sa zapíše do slovenskej hudby,“ nádejá sa rodáčka z Martina.
„Moruša vznikala v našich myšlienkach a hlavách počas toho tichého obdobia dvoch rokov, keď som väčšinu času trávila so svojou dcérou a jej výchovou. Ani sme neverili, že sa niečo také podarí – ale nakoniec sme zabookovali štúdio a bola som nútená to dokončiť,“ vraví autorka hudby aj textov. Prvý materiál sa nahrával dva týždne v januári. Hudobná zostava bola skutočne pestrá a veľká. Okrem slovenských spolupracovníkov, ktorí Kirschnerovú sprevádzajú už niekoľko rokov, bude na albume počuť aj britských hudobníkov či české vokály.
„Z Anglicka, vlastne z Londýna sú to muzikanti, ktorých som stretla – muzikanti, ktorí v minulosti robili napríklad so Zero Seven, Moloko či Jamie Cullumom. To bola moja rytmická sekcia. Potom z Česka sme mali dve štvorčlenné mužské spevácke skupiny – tie vytvárali krásny mäkký sound vokálov. Aj vďaka nim celá platňa znie tak morriconeovsky – až by som povedala, že to znie ako filmová hudba,“ opisuje novinku Kirschner.
Najviac času vraj s hudobníkmi premýšľala, ako dostať do skladieb tradičné nástroje – bez toho, aby výsledok znel ako pokus o folklór. „V skladbách znie napríklad cimbal, akordeón, violončelo, husle, klarinet. Ale znie tam aj marimba či vibrafón – bude to veľmi pestré,“ naznačuje držiteľka cien popularity Slávik, ale aj oceňovaná autorka.
Po rokoch v hudobnej brandži už dokáže povedať, čo jej ide ľahko. „Písanie popových ľahších pesničiek zvládam ľavou zadnou,“ smeje sa. „Ale nerobím to – respektíve, píšem ich väčšinou pre druhých ľudí. Snažím sa to tak nejako kompenzovať – tým, že nepíšem popové skladby sama pre seba, píšem ich viac pre druhých ľudí. Posúvam im rádiovky a ja sa vždy púšťam do niečoho, čo je pre množstvo ľudí zvláštne. Možno si hovoria: Čo to tá Kirschnerová zase vyvádza?,“ uvažuje speváčka.
Vzápätí však dodáva, že ju experimentovanie baví. „Možno trochu provokujem, možno je to aj risk – veľa interpretov neriskuje počas kariéry. Ale prečo nie. Podľa mňa treba neustále posúvať tie hranice a provokovať ľudí, aby sa aj oni niekam pohli. Ak to zastane, nič nové nevznikne.“