Hudobná klasika mu chvíle tvorby spríjemňovala pri sérii Kameňák a doprial si ju aj v prípade ľahkej letnej vidieckej komédie Babovřesky. „Počúvam Wagnera, Mahlera, Brucknera, Mendelssohna-Bartholdyho, pochopiteľne i ruskú hudbu počnúc Čajkovským až po Prokofieva,“ povedal Zdeněk Troška s tým, že pri písaní pokračovania divácky obľúbených Babovřeskov počúval pôsobivú hudbu rakúskeho skladateľa Antona Brucknera.
„Má nádherné veci. Napríklad si zoberte jeho 7. symfóniu E dur, pustite si začiatok prvej vety, to je sila. To je nádherná filmová muzika, hollywoodska priamo. Tá melódia ako sa vynorí zo spodu, až mám z toho zimomriavky,“ vyznal sa režisér a scenárista s tým, že práve tieto klasické kusy mu dávajú obrovskú silu a invenciu.
„Nabíjajú ma takým nábojom, že by som mohol písať stále,“ tvrdí Troška, ktorý všetky svoje scenáre píše rukou, pretože ako sám prezradil, píše veľmi rýchlo. „Myšlienky mi v hlave idú tak rýchlo, že keby som ich mal ťukať do stroja alebo na počítači, tak nestačím. Až keď je scenár hotový, prepisujem ho do počítača, aby to mohli po mne prečítať,“ vysvetlil umelec, ktorému vážna hudba robí spoločnosť od rána do rána.
Filmovými kritikmi zatracovaný Zdeněk Troška sa momentálne usiluje aj slovenských divákov osloviť pokračovaním komédie Babovřesky 2.