„Nakrúcanie je výborné v tom, že sa človek dostane na miesta, na ktoré by sa možno málokedy dostal alebo dokonca do dôb, do ktorých sa nemôžete dostať, druhá svetová a tak. Mám rád to cestovanie v čase a priestore,“ priblížil v rozhovore.
„Keď sa film podarí, môže sa premietnuť aj o 20 rokov. Je tiež dobré, keď v tom filme vidia deti svojho otecka ako pomaly starol a starol, až bol starý,“ dodal Polívka. „Pri točení máte zároveň to krásne pohodlie, stále vás obliekajú, líčia vás, hýčkajú si vás, dávajú vám dobré jedlo, vozia vás,“ povedal s úsmevom 65-ročný rodák z Vizovic. „Vždy sa potom smejem nad predstavou, že prídem z nakrúcania domov a rovno nastavím žene ruky so slovami: no tak sako,“ zažartoval.
Ako následne priznal, do práce režiséra počas nakrúcania nezasahuje. „Nikdy som nerežíroval film, tak sa snažím byť skromný,“ podotkol Polívka. „Veľa filmov som vymýšľal, no režíroval som iba divadlá. K filmu sa už asi ani nedostanem, možno ako Havel v sedemdesiatke,“ poznamenal na záver.