„Divadlo je nenahraditeľné. Je to tu, pre týchto ľudí, v tomto čase a to je na tom to krásne. A potom to len prchá a prchá a už sa to nikdy nevráti. Je to krásny pocit, také metafyzické závrate,“ poznamenal. „A zrazu je to preč, je to za nami, ľudia tlieskajú, potom sa rozídu do svojich domovov, dajú si panáčka a idú spať a my máme jediné šťastie, keď sa nám to podarí, že si na to za rok spomenú a povedia si ‚na čom som sa to vtedy smial‘ alebo povedia svojej žene ‚to bolo nádherné, to miesto tam‘,“ poznamenal 65-ročný herec. „To je taká naša jediná nádej,“ dodal.
So svojimi postavami sa rodák z Vizovíc podľa vlastných slov väčšinou nestotožňuje. „Ja si hrám nad, takého človeka a bavím sa tým, že hrám niekoho iného a že som zrazu v situáciách, v ktorých som sa ešte neocitol. Vždy si potom vymýšľam a predstavujem si, ako by sa asi taký človek zachoval,“ uzavrel.