Český režisér Zdeněk Troška je zhrozený z toho, akí sú ľudia k sebe nevraživí. „Ja som pacifista. Pochádzam síce z poľovníckej rodiny, môj dedo bol poľovník, otec bol poľovník, strýčkovia a tak ďalej, ale ja som nikdy nevzal pušku do rúk. Nevedel by som vystreliť na zviera, nieto ešte na človeka,“ povedal. „Nemám rád konflikty a v podstate nechápem, ako sa môžu ľudia, ktorí spolu žijú, zabíjať. Ako napríklad na tej Ukrajine… zrazu tá hrôza, nenávisť a posadnutosť. Kde sa to v tých ľuďoch berie?“ zamyslel sa 61-ročný rodák zo Strakoníc.
„V každom je to dobré aj to zlé, záleží na tom, ako sa ľudia dokážu ovládať. Ľudia by sa mali mať radi,“ podotkol. „Ja hovorím, že Boh je to dobré v nás. Cirkev neberiem, to vôbec nie – jedna vec je viera a druhá vec je cirkev. Cirkev je organizácia, firma, to sú ľudia a to je zle, ale láska k blížnemu, na ktorej stojí evanjelium, to je obrovská sila. Mám však pocit, že sa robí všetko pre to, aby sa ľudia radi nemali, aby boli k sebe nevraživí, protivní a hnusní. Miesto toho, aby sa zlučovali, tak si závidia, nenávidia sa, podrážajú si nohy a sú k sebe ľahostajní, a to je hrozné,“ poznamenal. „Keď otvoríte noviny alebo si pozriete večerné správy, to je čierna kronika, jedna hrôza vedľa druhej, pre mňa je to zúfanie. Nesledujem správy, lebo poviem úplne úprimne, že potom idem spať rozrušený a pýtam sa sám seba ‚Prečo?‘ Aj tak s tým nič nezmôžem, tak som sa rozhodol, že to nebudem ani počúvať,“ dodal.
„A práve preto, že ľudia dnes žijú v takej smutnej dobe, točím tieto voloviny. Aby prišli na iné myšlienky, aby sa uvoľnili, zasmiali sa a zabudli aspoň na dve hodiny na to, že majú nejaké problémy. Aby sa do toho marasu, v ktorom žijeme, vrátili s aspoň trošku odpočinutou hlavou,“ uzavrel.