Ten sa preslávil rolou Winnetoua v západonemeckých filmoch o náčelníkovi indiánskeho kmeňa Apačov. Mnohí ľudia mali na sebe podľa agentúry DPA biele oblečenie miesto čierneho – podľa želania samotného herca.
Už zhruba hodinu pred začiatkom popoludňajšej smútočnej bohoslužby za zosnulého herca boli lavice v kostole obsadené. Mnoho ľudí muselo zostať stáť. Rozjímavú atmosféru dotvárala hudba, vrátane ústrednej melódie z filmov o Winnetouovi.
Rakva s Briceovými pozostatkami bola pokrytá francúzskou vlajkou a bielymi ružami. „Milujem ťa, tvoja žena,“ bolo napísané francúzsky do srdca utkaného z bielych ruží. Išlo o posledný pozdrav od Briceovej manželky Helly, v ktorej náručí predstaviteľ slávneho indiánskeho hrdinu zomrel 6. júna vo veku 86 rokov v blízkosti Paríža.
Sám Brice sa netajil veľkými sympatiami k Nemecku, a zvlášť potom k Bavorsku. Jeho žena Hella pochádza z bavorského Ambergu a manželský pár žil striedavo vo Francúzsku a alpskom Garmisch-Partenkirchene. Zatiaľ čo v rodnom Francúzsku bol Brice takmer neznámy, v Nemecku a mnohých ďalších krajinách vrátane Slovenska bol až do konca svojho života mimoriadne populárny vďaka svojej životnej indiánskej úlohe.

Vo štvrtok ráno sa pred kostolom sv. Michala vytvoril dlhý rad. Truhlu s pozostatkami najskôr vystavili v krížovej kaplnke, kde sa ľudia mohli zapísať do kondolenčnej knihy.
Zábery z Briceovho života premietali na plátno a podfarbovala ich skladba Ave Maria a Večerná pieseň Roberta Schumanna. Záver smútočného obradu sprevádzala projekcia hudobného videa, ktoré si vlani Brice súkromne nakrútil. Herec v ňom spieva francúzsku pieseň L'Aigle noir (Čierny orol) a ukazuje k nebu. Okolo neho na zemi ležia fotografie jeho života: Brice ako vojak, ako ženích, ako herec a Vinnetou.
„Pierre Brice bol viac ako len Vinnetou,“ zdôraznil jeden z katolíckych kňazov vo svojom kázaní. Medzi smútiacimi boli aj herečky Uschi Glas a Marie Versini, ktoré s hercom spoluúčinkovali v indiánskych filmoch. Nechýbal ani skladateľ hudby k Winnetouovi Martin Böttcher, ktorého skladby celú smútočnú slávnosť orámovali. Keď rakvu odnášali z kostola k bielemu pohrebnému vozu, sprevádzala ju slávna melódia Old Shatterhand.