„Keď môžem, tak veľa pomáham, robím veľa charity, moderujem veľa charitatívnych projektov, spolupracujem s rôznymi občianskymi združeniami, či už s detskými domovami alebo s MačkySOS, teraz som v sobotu otvárala jeden nový útulok v Dolnom Kubíne a tak ďalej. Tých projektov mám strašne veľa a myslím si, že je úplne zbytočné ich spomínať takto konkrétne, to je jedno, proste akoukoľvek formou, ktokoľvek, a to je jedno, či je známy alebo neznámy, keď môže pomôcť či finančne, darom alebo prispieť nejakou prácou, prísť do nejakej škôlky, natrieť plot, proste čokoľvek, akákoľvek pomoc sa ráta a chvalabohu, stále tu je veľmi veľa ľudí, ktorí nie sú sebeckí a ktorí myslia aj na druhých a keď vedia pomôcť, pomôžu. To som rada,“ povedala.
Atraktívna brunetka podá ruku v núdzi vždy, keď je to v jej silách. „Nepomáham len deťom alebo zvieratám, to je jedno, komukoľvek. Hocikedy prevediem cez cestu babičku alebo slepca. Minule som videla krtka, behal po takej ceste a boli tam vysoké obrubníky po obidvoch stranách, tak som zastavila vozidlo spriečene, aby ho nikto neprešiel a potlačila som ho za riťku, aby vybehol na obrubník,“ rozpovedala herečka.
K pomoci druhým ju podľa vlastných slov už od útleho detstva viedla mama. „Mňa k tomuto odmalička viedla moja mama, ona je taký altruista. Odmalička sme si k nám napríklad brávali na sviatky a na prázdniny deti z detských domovov. V tej dobe ešte neboli také náhradné rodiny, ako sú teraz, tie deti fungovali len v detských domovoch a nemali kam chodiť. Potom bola vojna v Sarajeve, tak sme si zobrali takého Želka. Bol u nás niekoľko mesiacov, až kým išiel na adopciu. Modrý kríž dal výzvu rodinám, ktoré môžu na nejakú dočasnú dobu prichýliť k sebe siroty. Mali sme ho doma tri mesiace a potom odišiel do Nemecka, kde si ho adoptovali. Dodnes sme s ním v kontakte. Aj s viacerými dievčatami, ktoré sme si brávali. Mala som vtedy asi desať a fungovali sme takto niekoľko rokov. Od mojej základnej až po strednú,“ zaspomínala si.
Okrem toho Haydu odmalička nosila domov túlavé zvieratá, ktoré potrebovali strechu nad hlavou. „Všetko túlavé, čo som našla, som brala vždy domov – mačky, psov, ježov, vtákov, všetko. Naši ma s tým, samozrejme, vždy vyhadzovali, tak som sa potom snažila tomu zvieratku nájsť nový domov. Raz sa stalo, že som doniesla úplne neopereného vtáka, mláďatko vypadnuté z hniezda. Kŕmila som ho pinzetou, naháňala som po bytovke muchy a pipetkou som ho kŕmila, aby mal pocit, že to je mamička so zobáčikom. Vypiplala som napokon krásnu lastovičku, ktorú som vypustila. To sú také nenahraditeľné pocity,“ podotkla.