„Nikdy som sa nebála, dokonca ani keď som dostala na cestách týfus, tak som nemala strach. Som ako mašina, taká formula s telom trabanta, proste idem,“ zasmiala sa Nvotová. „Odkedy však mám syna, vmontoval sa do môjho života strach, ktorý tam nikdy predtým nefiguroval – strach o moju osobu a strach o blízku osobu – tým, že mám strach o tú blízku osobu, tak mám zároveň strach aj o svoju osobu, lebo si uvedomujem, že keby tá moja osoba nebola, tak tá blízka osoba bude veľmi trpieť,“ vysvetlila mladá umelkyňa, ktorej narodenie syna zmenilo i rokmi zakorenené návyky.
„Normálne sa začínam pozerať, keď idem cez cestu, čo som predtým nikdy nerobila. Niekedy som sama zo seba prekvapená, aká som opatrná. Niektoré mamičky si o mne stále myslia, že som blázon, lebo idem so šesťtýždňovým deckom na Kaukaz, no ja si pripadám na svoje pomery až príliš obozretne,“ poznamenala Nvotová, ktorá si však rolu matky nadovšetko užíva.
"Mamičkovanie milujem, úplne ma to baví a nechcem ani predčasne ukončiť materskú, no nie som taký ten mamičkovský modrokoníkový typ. Keď raz za tri mesiace vypadnem na koncert alebo do krčmy, tak sa chcem baviť o iných veciach a nie o tom, aké plienky používam a či už kakáme a spinkáme,“ uzavrela so smiechom herečka.