„Aj po rokoch som pred kamerou neistý a stále o sebe pochybujem,“ priznal sa herec v rozhovore. „Z novej série Divokých koní som videl zatiaľ len jeden obraz, v ktorom som vystupoval a zmenil by som 95 percent. Stále to v niečom škrípe,“ poznamenal 30-ročný rodák z Martina.
Z prvej série si však Dobrík pozrel dokonca celé tri časti, aby odpozoroval, čo sa mu na jeho prejave páči a čo nie. „Zameriaval som sa hlavne na tie mimovoľné veci. To, ako hrám, aké sú vzťahy a miera nejakého prežitku a emócie, to dokáže ukočírovať režisér, ale drobnosti, nuansy či herecké zlozvyky, to si chcem postupne vyšperkovať sám,“ povedal herec.
Pred kamerou musia podľa neho používať celkom iné výrazové prostriedky ako na javisku. „Herec sa musí krotiť, no napriek tomu nesmie byť nudný, civilný, nezaujímavý a bez energie. Musí zároveň chápať a spĺňať niekoľko desiatok technických vecí, mal by stopercentne ovládať text a bolo by dobre, keby hral aj s partnerom, potom z toho môže byť nejaký výsledok. Stáť pred kamerou skrátka nie je taká pohoda, vôbec to nie je pohoda,“ povedal Dobrík.
„Viackrát sa mi stalo, že som si myslel, ako pekne som niečo zahral, ako som precítil nejakú emóciu a potom som sa videl na obraze a vyzeral som ako debil,“ zasmial sa.
