Preto keď jej zaklopú na dvere čierne myšlienky, neváha a pustí si svoje skladby. „Keď nastane také obdobie, že si chvíľku neverím, že si skrátka nie som istá, či veci vyjdú tak, ako by som chcela a po mysli mi behajú myšlienky typu ‚Čo ak to nevyjde, čo ak si to nikto nekúpi, čo ak…‘, vtedy si pustím svoje pesničky a sama seba presviedčam ‚Nie, neboj sa, dala si do tých skladieb kus svojej duše, určite sa ti to nejakým spôsobom vráti!‘ A zatiaľ sa vždy vrátilo, ľudia zatiaľ vždy reagovali,“ povedala spokojne v rozhovore pre agentúru SITA.
Neistota je podľa známej interpretky v jej povolaní prirodzená. „V mojom povolaní je ten strach normálny, lebo moja práca nie je vôbec jasná. Nemám plat každý mesiac, ale zarábam podľa toho, či sa ľuďom to, čo urobím, páči alebo nie. Niektoré mesiace nemám ani halier, iné zarobím aj niečo navyše,“ podotkla 20-ročná rodáčka z Zürichu. Takto však podľa nej fungujú všetci hudobníci.
„Takto to majú asi všetci muzikanti. Človek, ktorý sa chce živiť hudbou, si nemôže nastaviť úplne normálny život. No umelci ho často ani nechcú žiť, oni sú radi, že môžu utekať po svete, že môžu žiť spontánne a nič im nie je dopredu jasné,“ pousmiala sa.