Foto: Warner Bros.
Umením elegantne starnúť udivuje táto hollywoodska hviezda kdekoho. Vo svojich sedemdesiatich, ktoré oslávi v utorok, je stále sexi. „Film by mal baviť, meniť vás a provokovať. Je skvelé, keď si ho pamätáte ešte na druhý deň,“ hovorí majiteľka ospevovaných vnád z katolíckej rodiny, ktorá vie byť štetkou, lesbou, mníškou či čarodejnicou, predovšetkým však ženou s názorom.
Herectvo je pre ňu spôsob, ako si užiť všetku zábavu na svete, a tiež všetku bolesť: „Bežný človek nemá možnosť byť v jednom živote zároveň matkou a rádovou sestrou, nestane sa mu, že keď zabije človeka, bude nominovaný na Oscara.“
Štvornásobné obchádzanie okolo tejto ceny premenila na piaty pokus: za rolu rádovej sestry Heleny vo väzenskej dráme Mŕtvy muž prichádza (1995), ktorá sympatizuje s vrahom i jeho obeťou. Na udeľovaní Oscarov raz protestovala proti neprijatiu haitských utečencov s pozitívnym testom na HIV imigračnými úradmi USA. Tiež sa postavali proti vojne v Iraku. S organizáciou MADRE sa stará o obete vojnových konfliktov v Latinskej Amerike a občas hrá divadlo pre schizofrenikov z Mount Sinai Hospital. Je veľvyslankyňou dobrej vôle UNICEF.
Susan išla vždy do všetkého s vervou. Do filmových dejín vošla scéna z filmu Atlantic City (1980), kde si natierala prsia citrónmi: „Vtipálkovia mi posielali citróny v reštauráciách, dostávala som ich aj poštou.“
Foto: Profimedia
Na konte má aj iné kúsky: lesbičku vo výtvarne štylizovanom horore Hlad (1983), kde zvádzala Catherine Deneuve. Sexuálne agresívnu baseballovú fanúšičku Annie v Durhamských býkoch (1988). Tam sa zoznámila aj so svojím partnerom, o 12 rokov mladším režisérom Timom Robbinsom: „Tim je skvelou kombináciou výstrednosti a tradičných hodnôt.“ Ich manželstvo však napokon nevydržalo.
Show a kostol k jej životu patria. Jej otec Phillip spieval po nočných kluboch, pracoval v reklame, robil televízneho producenta, a zároveň bol veľmi zbožný. Susan Abigail Tomalingová sa narodila 4. októbra 1946 ako prvé z deviatich detí v mestečku Edison pri New Yorku. Na katolíckej univerzite vo Washingtone stretla Chrisa Sarandona, a aby spolu mohli žiť, vzali sa. Vydržalo im to desať rokov.
Susan pracovala ako modelka a robila manželovi manažérku. Nakoniec dostala namiesto neho rolu sama v snímke Joe z roku 1970. O pár rokov neskôr zažiarila v kultovom muzikáli The Rocky Horror Picture Show. A potom prišiel Louis Malle.
Po hlavnej úlohe v nostalgickej retrosnímke Dievčatko ju obsadil do spomínanej komediálnej melodrámy Atlantic City. Úloha osamelej čašníčky Sally prežívajúcej osudový vzťah so starnúcim gangstrom jej vyniesla prvú nomináciu na Oscara. Siahala po ňom ešte trikrát: za zatrpknutú ale nezlomnú Louisu v road movie Thelma a Louise (1991), za matku bojujúcu o život synčeka v Lieku pre Lorenza (1992) a za advokátku v thrilleri Nebezpečný klient (1994).
Foto: SITA/AP, Dan Steinberg
Slávnou komédiou Čarodejnice z Eastwicku z roku 1987 bola podstatne menej nadšená ako diváci – musela predstierať hru na violončelo, levitáciu nad bazénom a posadnutosť Jackom Nicholsonom. V roku 2012 vo festivalových Karlových Varoch predstavila nezávislú komédii bratov Duplassových s názvom Jeff.
A na sex-appeal má táto partnerka oveľa mladších mužov originálny recept: „Pred tým, než som mala deti, som si myslela, že byť sexy znamená nosiť šialene krátke sukne a nemať podprsenku. Teraz už mám pocit, že ide hlavne o to, žiť naplno. Užívať každý moment. To je sexi.“