„Keď som bol slobodný, žil som v podstate taký nezodpovedný život, nemal som totiž zodpovednosť za nikoho iného, len za seba. Dnes mám trojročnú dcéru, ktorá je pre mňa zázrakom a rodinku, o ktorú sa chcem starať. Veľmi si vážim, že nám to spolu funguje, že sa milujeme a navzájom si pomáhame. Rodina je pre mňa najviac. Denne sa modlím k Bohu a ďakujem, že mám krásnu zdravú rodinu, ktorá pri mne stojí a navzájom sa podporujeme. Znie to možno ako klišé, no keď vám je zle a prechádzate nejakým ťažkým obdobím, pomôže vám práve láska a najbližší ľudia, ktorí vás majú radi,“ povedal v rozhovore.
Známy Trnavčan si práve vďaka tomuto uvedomeniu dnes už nezakladá tak na materiálnych veciach, omnoho dôležitejšie sú preňho spoločné zážitky. „Kedysi som sa bláznil za materiálnymi vecami, tešil som sa napríklad z nového auta, no o dva týždne som mal pocit, že mi už nestačí, že chcem viac… Musel som si prejsť nejakým prerodom. Dnes hovorím, že chcem radšej vytvoriť niečo, z čoho sa bude tešiť celá moja rodina, ísť napríklad na dovolenku a spoznávať nové kraje, byť spolu, aj v komunite s priateľmi, to je podľa mňa to najdôležitejšie na svete. Najkrajšie chvíle podľa mňa sú, keď si ľudia pozerajú staré fotky, refreshnú si spomienky a hovoria si, čo všetko zažili… To sú veci na nezaplatenie,“ poznamenal spevák, ktorý kedysi podľa vlastných slov vôbec nebol rodinný typ. „Kedysi som žil úplne inak, no všetko je to o nejakom vývoji. Dnes mi napríklad príde už celkom nepredstaviteľné, že by som odcestoval na rok do Japonska, neviem si predstaviť, že by som odišiel od rodiny preč ani len na mesiac, už chcem cestovať len s nimi,“ zasmial sa Opatovský.
Prianie sa mu čoskoro aj splní, v lete ho totiž čaká dovolenka s dcérou pri mori. „Hana nám doteraz veľmi neumožňovala cestovať. Keď bola malinká, nechcela vydržať ani v aute, stále kričala a plakala, nechcela byť pripútaná, ona je taký živel. V lete však ideme prvý raz lietadlom do Dubrovníka. Teším sa, lebo Dubrovník je nádherný,“ podotkol spevák, ktorého však dovtedy čaká ešte niekoľko pracovných povinností. „V piatok vystúpim na Retro Majálese v Revúcej a počas júna ma čaká viacero akcií pre paralympionikov, Paráda na Zelenej vode, koncerty v Kováčovej… Tento rok je celkom akčný, stále sa niečo deje. Keď som minulý rok nahral Vianočné duetá, zostalo mi v hlave úplné ticho, teraz už zas prichádzajú nové nápady, nahrávam si ich na telefón. Teší ma tiež, že sa nám podarilo urobiť s Ľubicou Čekovskou nanovo Človeka (skladbu Človek si musí všetkým prejsť, pozn. red.), aj že som mohol prispieť dvomi pesničkami do Cuky Luky Filmu. Medzitým som šiel ešte unplugged turné s muzikantmi, ktorí so mnou na žiadnom turné zatiaľ nehrali a všetko to dopadlo perfektne,“ uviedol Opatovský, ktorý úspech v práci podmieňuje jedným základným pravidlom.
„Volá sa to pravidlo osemdesiat na dvadsať. To znamená, že keď dá človek do niečoho len tých dvadsať percent a zbytočne netlačí, tak je väčšia pravdepodobnosť, že to vyjde. Ak naopak dávame do niečoho celých osemdesiat a príliš to pushujeme, často vyjde len tých dvadsať… Keď som bol mladý chalan, dával som všetko na osemdesiat a tak to aj vyzeralo. Teraz sa už asi vo mne prejavuje zrelý chlap, hovorím si ‚Pokoj, nechaj to, odlož to, vráť sa k tomu, keď bude iná konštelácia…‘ A ono to naozaj funguje,“ uzavrel.