"Snažím sa zisťovať si a čítať si o nich rôzne veci. Až potom môžem vedieť, kto som,“ povedala. Odjakživa podľa vlastných slov obdivovala aj starú slovenskú architektúru a kultúrne pamiatky.
„Je pekné, keď si ľudia vážia, čo tu niekto zanechal. Myslím, že by sme si mali viac takéto pamiatky chrániť. My Slováci to, bohužiaľ, veľmi nerobíme. V západných krajinách je samozrejmosťou, že si ľudia vážia svoje kultúrne dedičstvo. Bola by som šťastná, keby naň developeri prihliadali aj tu. Nehanbime sa, priznávajme sa k tomu, čo je naše a chráňme si to,“ zdôraznila 43-ročná Bratislavčanka.
Mnohé veci, ktoré postavili naši predkovia, už podľa nej nikdy nevybudujeme. „Preto je škoda, keď páni, ktorí o nás rozhodujú, nechajú naozaj krásne budovy schátrať a potom ich za pár korún predajú. Je mi to ľúto, pretože naši predkovia sa o niečo snažili takisto, ako sa snažíme aj my. Nám by sa tiež nepáčilo, keby zrazu niekto o pár storočí prišiel a povedal ‚Zbúrajme to!‘ Príde mi to ako také neváženie si hodnôt. V Rakúsku aj v Nemecku napríklad staré továrenské budovy zrekonštruovali a urobili z nich krásne lofty. Zachovali im skelet a prispôsobili ich. Tak by to malo podľa mňa byť. Dá sa predsa pekne skĺbiť aj história s moderným, to mám veľmi rada. Je to nádherné. A ja mám rada pekné veci. Také, ktoré vo mne vyvolávajú príjemné pocity. Keď lahodia môjmu zraku, sluchu, duchu alebo chuti,“ uzavrela Karnasová.