Slovenský herec Lukáš Latinák si zvykol poslednú noc roka tráviť doma s rodinou. „Kedysi som Silvestre slávil aj vonku s kamarátmi alebo som počas Silvestra hral. Raz sme hrali Tančiareň, pamätám si, že som bol úplne prekvapený, že je také plné divadlo. Čudoval som sa, čo tam všetci robia, prečo nejdú do ulíc alebo na chatu, prečo zostali v Bratislave a išli do divadla… No to bol jeden z mála Silvestrov, ktoré som v Bratislave napokon zažil. Keď som totiž potom kráčal po námestí, preletela mi pomedzi nohy horiaca raketa. Po tomto zážitku som si rýchlo rozmyslel, kde chcem na Silvestra byť. Keď sa to spustilo, človek musel fakt len hodiť kapucňu na hlavu, pozerať dolu a utekať,“ povedal.
"A to som si myslel, že v Hriňovej sú nebezpečné Silvestre… Tam to tiež začalo vždy trieskať a trieskalo to a trieskalo… Mnohí mali po vojne poschovávanú muníciu a robili také guľky, volalo sa to minionky, ktoré sa naplnili míniom a pušným prachom. A tieto guľôčky potom celou silou hádzali o stenu, aby hodili iskru a aby to buchlo… A buchlo to vždy tak strašne! Aj sa niekomu raz stalo, že sa mu po výbuchu tá guľka zaryla do zadku. Proste vystrelila a bolo,“ priblížil herec.