Foto: Zdeno Gáfrik, Pravda.sk
Niekdajšia populárna televízna hlásateľka už päť rokov pôsobí v neďalekej Viedni v Slovenskom kultúrnom inštitúte, kde sprostredkúva domácim (nielen) Viedenčanom pohľad na slovenskú kultúru – začínajúcich umelcov, ale aj výnimočné a etablované kultúrne osobnosti.
„Je to práca, ktorá ma napĺňa. "Čo sa dá urobiť pre našich mladých umelcov, ale aj tých renomovaných, sa snažiť robíme. A keď vidíme ten feed-back a reakciu rakúskeho publika ako prijíma našich ľudí, je to úžasný pocit zadosťučinenia. Pre mňa to bola výzva vo chvíli, keď som mala pocit, že už sa stále opakuje moja práca dookola a neviem sa pohnúť ďalej. Dostať sa do cudzej krajiny, kde sa komunikuje cudzím jazykom a kde moje dovtedajšie aktivity nič neznamenali a začať robiť prácu, ktorá bude mať vyšší zmysel pre túto krajinu, bolo pre mňa veľmi príjemné,“ vysvetlila Heribanová.
Moderovaniu nedáva zbohom ani dnes, sama sprevádza väčšinou podujatí vo Viedni, ale tiež neustále dostáva ponuky. Na obligátnu otázku novinárov, či by nechcela vrátiť hlásateľky na televíznu obrazovku, však odpovedá zamietavo. „Nemyslím si, že by dnes mala byť hlásateľka na obrazovke. A keď už áno, mala by informovať. To znamená, že napríklad informovať o aktualitách vo svete a podobne. Dnes je už trošku iná doba. Necítim nostalgiu alebo nejaký smútok za týmito časmi,“ prezradila Heribanová, ktorá budúci rok oslávi pomyselné 40. výročie od momentu, čo začala pracovať na pôde Slovenskej televízie.
Hoci tie časy sú už dávno preč, rada sa spomienkami vracia k svojim začiatkom. „Kedysi fungovala televízia tak, že bola do neskorých hodín úplne plná. Dnes tam človek vkročí a chodby sú úplne prázdne. Pamätám si, ako som kráčala po vydratých linoleách a cítila, že robím prácu, ktorú milujem. So Soňou Müllerovou sme si síce štrikovali svetríky a s Emmou Tekelyovou si šili róby na singerke, aby sme dobre vyzerali na akciách. Ale bolo to krásne,“ vyznala sa Alena Heribanová, ktorá je už tiež dvojnásobnou starou mamou.
Obe jej dcéry, staršia Tamara aj mladšia Barbara, priviedli na svet dievčatká. Keďže Heribanová trávi veľa času vo Viedni, vždy, keď má možnosť byť s vnučkami, využíva tento čas naplno. „Spievame si, čítame, rozprávame sa, chodíme do galérie. Nie je to pasívne obdivovanie toho, ako rastú, ale snažím sa byť aktívna a myslím, že sa to aj celkom darí,“ skonštatovala Heribanová. „Na malom dieťati vidieť, aké je vzrušené z tých farieb a tvarov. A potom ideme všetci na kávičku a skrátka je to v rámci možností. Myslím si, že by som mohla byť lepšia stará mama ako som, ale na druhej strane prežívame krásne chvíle, keď sme spolu,“ doplnila Heribanová.